O budúcnosti tatranských plies

Vývoj vysokohorskej krajiny Tatier po zániku dolinových ľadovcov prebiehal vo viacerých etapách, ktoré zanechali stopy v podobe rôznych typov eróznych a akumulačných foriem reliéfu. Po roztopených ľadovcoch zostali v dolinách plesá. Aký bude ich ďalší osud? Ekosystémy vysokých pohorí sú veľmi dobrými indikátormi prebiehajúcich procesov… pokračuj

Múzeum nad starou baňou

Nad bývalou uhoľnou baňou v anglickom Kente vznikol unikátny ekologický projekt obnovy a regenerácie priestoru zdevastovaného ťažbou. Pri zakladaní stavby budúceho baníckeho múzea stavbári úspešne vyriešili množstvo nepredvídaných problémov. Betteshanger je dedina ležiaca 10 km severne od Doveru. V roku 1920 sa tu začalo ťažiť… pokračuj

Jedovaté sliny dvojkrídlovcov

Dvojkrídlovce (Diptera) majú spoločný znak – len dve vyvinuté krídla. Na celom svete ich žije približne 122 000 druhov. Zaujmú typicky veľkou pohyblivosťou – neustále pobehujú po kvetoch a poletujú na slnečných lúkach. Ráno po východe slnka sa odrazu rozospievajú storakým bzukotom rôzne muchy, pestrice,… pokračuj

Tajomné a nenápadné chriaštele

Medzi obyvateľmi vodných plôch a priľahlých brehov nájdeme aj niektoré nenápadné druhy vodných vtákov, ktorých prítomnosť nám prezradí len ich hlasový prejav. Do tejto skupiny patria aj chriaštele. Močiare, rybníky a iné vodné plochy sú veľmi zaujímavým biotopom výskytu viacerých druhov rastlín a živočíchov. Kým… pokračuj

Ako vzniká rovnodennosť

Dvakrát za rok sa stane, že deň aj noc sú na celej zemeguli – s výnimkou južného a severného pólu – rovnako dlhé. Tento jav nazývame rovnodennosť. Jeho príčinou je nebeská mechanika pohybu Zeme okolo Slnka. Práve v tomto mesiaci, presnejšie 22. septembra o 22:02 h letného stredoeurópskeho času (LSEČ)… pokračuj

Astronomické kalendárium

Dňa 22. septembra o 22:02 h LSEČ nastáva jesenná rovnodennosť. Týmto dňom sa odštartuje astronomická jeseň na severnej pologuli. Slnko svieti kolmo na zemský rovník, čo zapríčiňuje takmer rovnakú dĺžku dňa a noci na celej planéte. Jesenná rovnodennosť je jeden z dvoch okamihov za rok,… pokračuj

Stredovek – základ vzdelanosti

Stredovek, nech si o ňom myslíme čokoľvek, je kolískou západného vzdelávacieho systému. Začiatok akademického roku je ideálny čas na rozhovor s historičkou Miriam Hlavačkovou o tom, akým spôsobom prebiehalo vzdelávanie v stredoveku, čím sa odlišovalo od terajšieho a čo mal stredoveký študent spoločné so súčasným.… pokračuj

Genetické tajomstvá civilizácií

Minojci z Kréty a Mykénčania z gréckej pevniny mali korene v egejskej oblasti, v ktorej žili, a v západnej Anatólii. Kanaánci sčasti doteraz žijú tam, kde za starozákonných čias. Predkami minojskej civilizácie na Kréte a v okolí boli miestni skorí farmári. Platí to aj o… pokračuj

Liečba svetlom

Tímu z Ústavu polymérov SAV sa podarilo vyvinúť nový, finančne nenáročný materiál, ktorý by mohol pomôcť v zdravotníctve, potravinárskom alebo farmaceutickom priemysle. Dá sa vyrábať spaľovaním nespotrebovaných potravín alebo iného organického odpadu. V súčasnosti sa inovatívny výskum zameriava predovšetkým na ešte vždy málo prebádaný nanosvet,… pokračuj

Patria rastliny do vyššej ligy?

Rastlinná ríša je oveľa zaujímavejšia, ako by sa nám zdalo. V máji 2016 bola vo vedeckom časopise Plant Physiology publikovaná správa, že rastliny sú schopné reagovať na dotyk. Okrem toho začínajú vedci akceptovať a modernými výskumnými metódami potvrdzovať skutočnosť, že rastliny medzi sebou komunikujú chemickou… pokračuj