Plesne sú bežnou súčasťou života. Darí sa im dobre vo vlhkom prostredí s dostatočnou výživou. Často sa objavujú na potravinách, ale nájdeme ich aj v domoch s väčšou vlhkosťou. Rozmnožujú sa pomocou spór. Keď sa spóra dostane do priaznivého prostredia, začne rásť a meniť sa na pleseň. Ľudský… pokračuj
Keď príde na písanie ďakovných listov, výhovorky sa začnú rýchlo kopiť. Neraz ide o obavu, že to bude znieť banálne alebo otrepane. Najnovší výskum profesora Nicholasa Epleyho z University of Chicago Booth School of Business a Dr. Amity Kumarovej z Texaskej univerzity v Austine zistil, že ľudia značne… pokračuj
Spolu s kolektívom výskumníkov popísali doteraz neznámu mutáciu vrodenej poruchy fibrinogénu, ktorá patrí medzi vzácne poruchy zrážania krvi. Mutácia dostala pomenovanie Fibrinogen Martin. Tento zásadný objav sa podaril kolektívu pracovníkov lekárov z Národného centra hemostázy a trombózy, ktoré je súčasťou Kliniky hematológie a transfuziológie Jesseniovej… pokračuj
Pri príležitosti 65. výročia objavu dvojitej špirály v štruktúre DNA pripravila komunita slovenských vedcov podujatie DNA Day (23. – 27. 4. 2018). O tejto akcii a tiež o výskume DNA sa rozprávame s docentom Petrom Celecom z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Prečo je dôležité pripomenúť si kľúčové objavy… pokračuj
Keby nebolo takej prozaickej veci, ako sú íly, nemali by sme tehly, šálky, ale ani zubnú pastu. Stali sa celoživotnou láskou súčasného generálneho riaditeľa Spoločného výskumného centra Európskej únie Vladimíra Šuchu. Je známe, že vašou vedeckou láskou boli íly. Čím vás zaujali? Čo je na… pokračuj
Vedci sa už desaťročia nevedia zhodnúť, čo sa vyvinulo skôr – väčšie mozgy, alebo len väčšie oblasti mozgu ovládajúce špecializované správanie? Štúdia výskumníkov z americkej Cornellovej univerzity zistila, že napriek tomu, že mozgy stavovcov sa líšia veľkosťou, zložením aj schopnosťami, za väčšinu týchto rozdielov je… pokračuj
Antarktída je kontinent s najdrsnejším podnebím na Zemi. Je to najjužnejší svetadiel, na ktorom sa nachádza aj južný pól našej planéty. Byť v Antarktíde neznamená stáť na južnom póle Zeme, ako si niekto môže myslieť. Keďže Antarktída má približne kruhový tvar, s priemerom asi 4… pokračuj
Tím vedený slovenským vedcom Martinom Danišíkom z Centra Johna de Laetera na univerzite Curtin v austrálskom Perthe vyvinul prístroj kombinujúci laserovú abláciu s hmotnostnou spektrometriou vzácnych plynov a stopových prvkov, čím sa týmto vedcom (ako vôbec prvým na svete) podarilo vytvoriť dvojdimenzionálne mapy hélia v kryštáloch zirkónu a kvantifikovať tak množstvo… pokračuj
Slovenská vedkyňa Dr. Michaela Musilová sa stala hlavnou veliteľkou medzinárodnej posádky, ktorá uskutoční misiu na simulovaný Mars. Už o par dní odlieta do USA, aby v americkej púšti uskutočnila niekoľko vedeckých štúdií, vrátane látok kolostra a beta glukánu zo Slovenska, ktoré by mohli byť použité pri budúcich vesmírnych… pokračuj
Nový výskum vedcov zo Severocarolinskej štátnej univerzity ukázal, že vietor v najspodnejších 500 metroch atmosféry v blízkosti supercely dokáže predpovedať, či táto obrovská búrka vytvorí tornádo. Nová štúdia má potenciál nielen predvídať nastávajúce tornáda, ale aj znížiť počet falošných poplachov počas sezóny týchto hrozivých vzdušných vírov. Supercely… pokračuj
