Vo Švédsku končí na skládkach len 1 % komunálneho odpadu

Švédsko je lídrom v ochrane životného prostredia. Svedčí o tom okrem iného  aj projekt elektrických ciest, určených pre vozidlá, ktoré sú priťažké na to, aby boli poháňané iba elektrinou. Prvý dvojkilometrový úsek diaľnice, kde je elektrické vedenie uložené v pravom jazdnom pruhu, bol nedávno otvorený v spolupráci s výrobcom nákladných… pokračuj

Chemikálie, ktoré škodia proteínom

Chemikálie nachádzajúce sa v životnom prostredí narúšajú fungovanie prírodného obranného proteínu, ktorý je schopný ničiť toxíny v tele rastlín, zvierat i ľudí. Vedci už dávnejšie varovali pred neželanými reakciami medzi znečisťujúcimi látkami a proteínmi. P-glykoproteín (P-gp) nachádzajúci sa takmer vo všetkých rastlinách a živočíchoch pôsobí… pokračuj

Kráska, čo spaľuje

Rozhovor s Ing. Milanom Šindlerom o skládke nebezpečného odpadu v bratislavskej Vrakuni, ktorý vyšiel v čísle 5/2016 pod názvom Plaziaci sa zabijak, zaujal mnohých čitateľov. Do redakcie sme dostali viacero listov, v ktorých sa čitatelia pýtajú, či by sme neuverejnili viac informácií o spaľovni vo Viedni, o ktorej hovoril M. Šindler.  Spaľovňa… pokračuj

Ochrana morí je nevyhnutnosť

Nedávna správa európskej vedeckej rady EASAC a Spoločného výskumného centra Európskej únie uvádza, je nevyhnutné spoločne riadiť a spravovať morské a pobrežné zdroje. Len v globálnom spoločnom systéme sa dá dosiahnuť skutočná ochrana a udržateľné využívanie morí.Každý rok končí približne 10 miliónov ton odpadu vo svetových moriach a oceánoch. Plasty,… pokračuj

Bohaté ekosystémy zvládnu aj ťažšie environmentálne narušenia

Vedci si myslia, že výskumom počtu druhov rastlín v ekosystéme, ako aj určením, ktoré z nich dokážu zastúpiť druhy vystavené environmentálnym problémom, sa dá určiť zraniteľnosť ekosystému voči nepredvídaným environmentálnym záťažiam. Určenie zraniteľnosti ekosystémov je nevyhnutné, ak chceme ekosystémy na našej planéte účinne chrániť. Environmentálne narušenia… pokračuj

Šikovná baktéria

Tím japonských vedcov pod vedením Šosukeho Jošidu z Kjótskeho technického ústavu objavil nový druh baktérií, ktorý produkuje doteraz neznámy enzým rozkladajúci plasty. Už približne 70 rokov sa na svete každoročne vyrobí viac ako 45 miliónov ton plastov známych pod skratkou PET (polyetyléntereftalát). Malá časť z tohto množstva sa… pokračuj

Plaziaci sa zabijak

Slovensko môže postihnúť obrovská ekologická katastrofa – najväčšej studnici pitnej vody v strednej Európe hrozí kontaminácia jedovatými látkami. O toxickej skládke v bratislavskej Vrakuni sme sa porozprávali s Ing. Milanom Šindlerom, bývalým predsedom Dozornej rady Bratislavskej vodárenskej spoločnosti. Ako vznikla skládka vo Vrakuni? V lete 1966 začali voziť v zaliatych… pokračuj

Civilizácia mení ekosystém

Rozvoj modernej civilizácie ohrozuje životné prostredie aj populácie ľudí žijúcich v amazonskom pralese už stovky rokov bez kontaktu s okolitým svetom. Oblasť Rupununi v južnej Guyane je domovom kmeňov Makushi, Wapishana a Wai Wai – tradičných lesných obyvateľov pestujúcich maniok jedlý a loviacich lesné zvieratá. Ich domovina však musí v poslednom… pokračuj

Musíme sa ešte vždy báť AZBESTU?

Azbest je stará a možno už aj trocha ošúchaná téma. Z času na čas sa však stanú udalosti, ktoré nám pripomenú, že je naďalej aktuálnou témou. Na Slovensku bol poslednou takouto udalosťou neslávny koniec hotela Junior v Jasnej pod Chopkom. Mnohé médiá obľubujú správy, ktoré majú prísľub škandálu… pokračuj