Zobudenie po štvrť miliarde rokov

Sieň Eldorádo, ktorá je súčasťou jaskyne Štefanová, je 26 metrov pod úrovňou rieky Demänovka. Glacifluviálne sedimenty, ktoré sa do jaskyne dostali kolapsom z povrchu do vnútra jaskynného priestoru, sleduje geológ Mário Olšavský.

Pachypleurosaur je najstarší plaz Slovenska. Pochádza z obdobia druhohôr, geologického stredoveku Zeme, a odkrýva stratený svet praveku našej krajiny.

Najstarší slovenský stavovec prirodzene nevzbudzuje záujem iba nás, úzky okruh odborníkov, ale určite je predmetom túžby po poznaní aj širokej verejnosti. O to zaujímavejší a vzácnejší sa nález zdá aj tým, že sme mali doposiaľ o evolúcii stavovcov – teda skupiny organizmov, do ktorej patria aj plazy – v období druhohôr, ktoré sa považujú aj za éru dinosaurov, z nášho územia žalostne málo informácií.

Tajomný svet jaskýň

Jaskyne sú pre mňa úplne iným svetom, úžasným a tajomným. Osobne ich mám veľmi rád, rozhodne by som ich však neoznačil ako bezpečné miesto (pravdepodobne v drobnom kontraste s mojimi dvoma kolegami, Jurajom Šurkom a Máriom Olšavským, skúsenými jaskyniarmi-geológmi, ktorí sa na túto akciu podujali so mnou). Keby ste sa ma teraz opýtali, na čo si spomeniem ako prvé zo dňa vykopávok tohto nášho druhohorného plaza starého 245 miliónov rokov v Demänovskej doline, tak to viem presne. Je to chvíľa, keď sme opustili denné letné svetlo – zdanlivo bezpečné prostredie lesa Nízkych Tatier, a zliezali po rebríku do úzkej štrbiny hlbokej asi 20 metrov. Tá predstavuje vchod do jaskynného systému. Dno, kam sme sa mali v našom prvom kroku za skamenelinou dostať, bolo zhora v nedohľadne, zahalené nepriestupnou temnotou. Vravel som vtedy s úsmevom, že dúfam, že to bude aspoň stáť za to.

Kostra pachypleurosaurida (Eosauropterygia) uväznená vo vápencovom strope jaskyne Štefanová – sieň Eldorádo (Demänovská dolina)

Záchrana na poslednú chvíľu

Po vyše hodine plazenia sa v úzkych tuneloch, lezenia a zlaňovania sme sa konečne dostali do malej siene zvanej Eldorádo. Od Pavla Hericha zo Slovenskej správy jaskýň sme mali avízo, že práve tu sa nachádza čierna kostra uväznená vo svojom vápencovom hrobe v strope jaskyne. Chvíľu nám trvalo, kým sme ju vo svetle bateriek našli. Bola krásna a prekvapivo drobná a krehká – jej veľkosť je 5 cm. Bolo nesmiernym šťastím, že pri geologickom procese tvorby tejto časti jaskynného systému, keď sa vápenec rozpúšťa, sa nám kostra plaza takto odkryla. Vtedy sme, samozrejme, ešte netušili, o akého živočícha ide. Prvý pohľad dokonca zvádzal na prisúdenie kostry k pravekým rybám, pretože viditeľné boli iba spodné časti stavcov a rebrá. Vybrať kostru v tejto polohe z tvrdého skalného masívneho stropu bez jej poškodenia bola ťažká úloha. Pomohla nám však technika. Najskôr sme opatrne odstránili blízke okolie horninového bloku, a potom sme nález v bezpečnej vzdialenosti podvŕtali. Takto sme nález zachránili a konečne sa ocitol v našich rukách. Slovo zachránený nepoužívam iba v obraznej podobe. Vlhkosť a deštruktívne procesy, ktoré zo začiatku umožnili rozpustenie vápenca, ako aj odkrytie kostry by vzácnu fosíliu rovnako čochvíľa zničili. Stačila by ďalšia prívalová voda a tento jedinečný nález by sa navždy stratil.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Mgr. Andrej Čerňanský, PhD.
Katedra ekológie Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Neoznačené foto Juraj Šurka

Komentáre