Zrod veľkých kameňov

Megalitický hrob na severnom pobreží Bretónska vo Francúzsku, kredit Bettina Schulzová Paulssonová

Nová analýza údajov o datovaní megalitických štruktúr kladie zrod tejto kultúry na našom kontinente do severozápadného Francúzska.

Názov megalit je zloženina gréckych slov mégas (veľký) a líthos (kameň). Megalitické pamiatky sú jednotlivé veľké kamene, umiestnené v krajine so zvláštnym zámerom, alebo geometrické štruktúry (kruhy, rady) zložené z viacerých takýchto kameňov.

Vlny záujmu

Známych je niekoľko druhov megalitov. Hlavné sú menhiry (samostatne stojace), trility (dva pilierové kamene s doskovým prekladom ako v Stonehenge) a dolmeny, čo sú rôzne komory poskladané z masívnych kamenných dosiek, ktoré slúžili najmä ako opakovane dopĺňané hroby.

Dolmen de las Ruines v španielskom Katalánsku, kredit Bettina Schulzová Paulssonová

Vďaka sugestívnemu vzhľadu a tajomnej symbolike, ktorú stelesňujú, sa megality takmer všade tešia nesmiernemu záujmu. Megality v hlavnom zmysle tohto pojmu a podobné kamenné štruktúry možno nájsť po celom svete vrátane susedných krajín – najviac ich je v Česku, ale zdá sa, že aj u nás. Najznámejšie sú však tie zo západnej Európy a Stredomoria. Na pevnine sa vyskytujú zhruba do 300 kilometrov od mora, pozdĺž veľkých riek však aj hlbšie vo vnútrozemí, ako práve v strednej Európe. V celej Európe je známych asi 35-tisíc megalitických štruktúr. Ľudia ich začali budovať v mladšej kamennej dobe (neolit), ktorej časové vymedzenie je regionálne, v strednej Európe asi v 6. až 4. tisícročí pred n. l., na Blízkom východe sa začala stavba asi o dve tisícročia skôr. Stavali sa aj v medenej dobe (eneolit, chalkolit čiže medenokamenná doba), opäť časovo vymedzenej regionálne, v našich končinách od 4. do 3. tisícročia pred n. l.

Megalitické hrobové miesto Haväng vo Švédsku, kredit Bettina Schulzová Paulssonová

Nový pohľad

Nový výskum preukázal, že toto rozloženie neodráža iba pochopiteľne vyššiu mieru archeologického preskúmania nášho kontinentu v porovnaní so zvyškom sveta, ale aj to, že pôvodná megalitická kultúra mladšej kamennej doby podľa všetkého vznikla práve v západnej Európe, konkrétne v severozápadnom Francúzsku. Odtiaľto sa šírila morskými cestami. Taký je záver dosiaľ najdôkladnejšej analýzy datovania vzniku megalitov, ktorú uskutočnila Bettina Schulzová Paulssonová z Göteborskej univerzity vo Švédsku. Preskúmala 2 410 rádiouhlíkových datovaní, ktoré sa týkali európskych megalitických, predmegalitických a dobových nemegalitických štruktúr rozložených po celom kontinente. Získané poznatky uverejnila vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA. Vyšlo jej, že najskoršie megalitické štruktúry, najväčšmi využívané ako hroby, sa objavili počas pomerne krátkeho obdobia 200 až 300 rokov v druhej polovici 5. tisícročia pred n. l., a to práve na severozápade Francúzska, v Stredomorí a na atlantickom pobreží Pyrenejského polostrova, čiže v severnom a severozápadnom Španielsku (Galícia) a v Portugalsku. No monumentálne predmegalitické zemné a kamenné stavby poznáme výlučne zo severozápadu Francúzska. V prvej polovici 4. tisícročia k tomu pribudli tisícky predovšetkým dolmenov a megalitických priechodných a galériových hrobov vo Francúzsku, na Britských ostrovoch a na Pyrenejskom polostrove. Napokon v druhej polovici 4. tisícročia pribudli také štruktúry aj v severnom Nemecku a zo severu Európy v Dánsku (len tam ich je asi 5-tisíc) a vo Švédsku.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 04/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre