Správa OSN o stave životného prostredia z roku 2021 konštatuje, že ľudstvo najviac ohrozujú klimatická zmena, strata biodiverzity a nárast znečistenia. Predhovor generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa k tejto správe sa začína slovami: Ľudstvo vedie vojnu s prírodou. Je to nezmyselné a samovražedné. Dôsledky našej nerozvážnosti sú už zjavné v ľudskom utrpení, vo vysokých ekonomických stratách a v zrýchľujúcej sa erózii života na Zemi.

V šiestej správe Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC) z prelomu rokov 2021 a 2022 sa konštatuje, že klimatická zmena nie je len hrozbou budúcnosti, ale už spôsobuje škody na ekosystémoch, industriálnej i obytnej infraštruktúre, ako aj na ľudskom zdraví, a to vo väčšom rozsahu, než sa predpokladalo vo všetkých predchádzajúcich správach. Rýchlosť a rozsah klimatickej zmeny v posledných štyroch rokoch ukázali, že realita je horšia, než predpokladala posledná správa IPCC. Nedávno zverejnená správa UNEP dokonca konštatuje, že napriek určitému pokroku v riešení klimatickej zmeny je veľmi pravdepodobné, že globálny nárast teploty prekročí 1,5 °C nad predindustriálnu úroveň, a to už v priebehu niekoľkých rokov. Optimistický scenár počíta s nárastom o 1,8 °C. Všetky ostatné scenáre predpokladajú ešte vyšší rast globálneho oteplenia.
Človek ako dominantná sila
Aj z týchto správ je zjavné, že klimatická zmena je len jedným z množstva javov, ktoré sú dôsledkom bezprecedentnej miery devastácie všetkých zložiek planetárneho systému. Tá je taká komplexná a rozsiahla, že biológ Eugene F. Stoermer a atmosférický chemik a nositeľ Nobelovej ceny Paul J. Crutzen už na prelome 20. a 21. storočia prišli s návrhom označovať geologickú a klimatickú súčasnosť ako antropocén. Súhrnný vplyv ľudských aktivít na kľúčové planetárne systémy podpory života totiž prekročil schopnosti samoregulačných mechanizmov týchto systémov udržiavať stabilné klimatické podmienky holocénu.
Holocén označuje klimaticky relatívne stabilné a mierne obdobie, ktoré sa začalo pred 12-tisíc rokmi po poslednej ľadovej dobe. Práve vďaka tejto stabilite a len malým klimatickým výkyvom mohli vzniknúť stále ľudské sídla a následne aj civilizácie. Toto pre ľudstvo priaznivé obdobie sa skončilo v dôsledku masívneho využívania fosílnych palív. Inými slovami, dominantnou silou ovplyvňujúcou všetky zložky planetárneho ekosystému (litosféru, biosféru, hydrosféru, atmosféru, kryosféru atď.) sa stalo ľudstvo.
Šieste vymieranie
Svet, ako sme ho poznali, tak už v podstate neexistuje. Klimatický režim antropocénu je už teraz natoľko odlišný od režimu holocénu, že v súčasných podmienkach by civilizácia už veľmi pravdepodobne ani nemohla vzniknúť. Otázkou zostáva, či dokáže prežiť – aspoň na miestach, ktoré zostanú obývateľné. Mnohé husto obývané oblasti už opakovane čelia vlnám horúčav s teplotou nad 50 °C, nezlučiteľnou s ľudským životom. Mnohé oblasti sa menia na púšte, iné zaplavuje morská voda. Biodiverzita klesá takou rýchlosťou, že tento jav treba označovať ako šieste masové vymieranie v geologických dejinách Zeme. Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich zaň však do veľkej miery zodpovedá ľudstvo.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť saFilozofický ústav SAV, v. v. i.
Pôvodný text vyšiel v online brožúre s názvom Zmena klímy II., ktorá je voľne prístupná na stránke Otvorenej akadémie SAV: otvorenaakademia.sav.sk.
