Letecké mapovanie lidarom odhalilo v bolívijskej Amazónii husté osídlenie so skorou zástavbou mestského typu vrátane viac ako 20 metrov vysokých pyramíd.
Laserová technológia LIDAR (LIght Detection And Ranging) je vlastne svetelnou obdobou radaru. Lidarové snímkovanie zo vzduchu sa často využíva aj v archeológii, lebo s vysokou spoľahlivosťou odhaľuje na povrchu štruktúry, ktoré sú takmer nepostrehnuteľné z úrovne terénu, najmä pokrytého hustou vegetáciou. To z lidaru robí ideálny nástroj na využitie v archeológii Amazónie, povodia najmohutnejšej rieky sveta Amazonky.
Využívanie území
Rieka Amazonka preteká územiami Peru, Kolumbie a Brazílie. No vo väčšine kontextov treba brať do úvahy jej širšie povodie, ktorého časť leží aj na území Bolívie. Horlivé diskusie sa vedú aj o tom, či nie je najdlhšou riekou sveta. Väčšina aktérov to popiera, závisí to však aj od toho, čo sa považuje za jej pramene, respektíve splynutím ktorých tokov vzniká samotná Amazonka. Najmä Brazília sa na to pozerá inak ako ostatné zo spomenutých štátov.
Amazónia patrí k ikonám ochrany životného prostredia. Tamojšie dažďové lesy sa považujú za pľúca planéty a sústreďuje sa v nich mimoriadne bohatá flóra a fauna. Veľa ľudí preto prekvapí, keď sa dozvedia, že amazonské pôdy sú zväčša značne ochudobnené o živiny, takže ak dôjde k mohutnému klčovaniu či vypaľovaniu tamojších lesov najmä kvôli získavaniu pasienkov a polí (čo sa pri brazílskej populačnej explózii najintenzívnejšie deje práve v súčasnosti), les sa nemusí obnoviť rýchlo.
Na druhej strane, archeologické a aj historické poznatky ukázali, že značnú časť v súčasnosti zalesnených plôch kedysi pôvodní obyvatelia využívali na produkciu potravín, najmä pestovanie plodín a chov rýb. Početné stopy sa našli na západe bližšie k Andám, ale aj v brazílskej centrálnej Amazónii. Práve odtiaľ je známa tzv. terra preta (v portugalčine doslova čierna zem), čo bolo rozšírené obohacovanie pôdy o zmes drevného uhlia a rôznych kompostových zložiek za účelom zúrodnenia. Pri chove rýb zasa pôvodní obyvatelia využívali periodické rozvodnenia Amazonky a jej prítokov. Ich rybníky a nádrže lemovalo množstvo násypov a hrádzí, po ich hrebeňoch viedli cesty medzi sídlami.
Sugestívne náznaky
Veľmi cenným príspevkom do mozaiky predkolumbovskej produkcie potravín v terajšej amazonskej krajine sú nové poznatky z Bolívie. Vedci, ktorých viedli Heiko Prümers z Nemeckého archeologického inštitútu v Bonne a Carla Betancourtová z Bonnskej univerzity, tam už pred vyše 20 rokmi začali vykopávky pri bolívijskej dedine Casarabe na planinách Llanos de Mojos, mozaike savany a lesa v juhozápadnej Amazónii. Skúmali dva mimoriadne nápadné pahorky.
Každoročne niekoľko mesiacov po dažďoch zaplavená savana na prvý pohľad nepôsobí sľubne pre ľudské osídlenie. Predsa sa tam však našli mnohé jeho stopy z čias pred španielskou kolonizáciou, ktorá sa začala v 16. storočí. Napríklad hneď pri spomenutých pahorkoch sú to už spomínané hrádze a násypy s kanálmi, ktoré sa priamočiaro tiahnu savanou až niekoľko kilometrov. H. Prümers a C. Betancourtová teraz s tromi kolegami v časopise Nature zhrnuli staršie i novšie poznatky o tejto lokalite. Pri získaní najnovších im výrazne pomohla analýza údajov z lidarového mapovania.
Zdeněk Urban