Arktické rašeliniská sa po rozmrznutí môžu stať bohatým zdrojom skleníkového plynu, ktorý je 300-krát silnejší než oxid uhličitý. Trvalo zamrznutá pôda, čiže permafrost, obsahuje oxid dusný, nazývaný tiež rajský plyn, a pri vyšších teplotách ho zrejme začne vylučovať. Analýza vrtných jadier zmrznutej rašeliny vystavenej v laboratóriu teplu ukázala, že emisie oxidu dusného by mohli sálať z takmer štvrtiny celkovej plochy Arktídy. Najvyššie zistené emisie zo vzoriek rašeliny dosahovali dokonca hodnotu tropickej lesnej pôdy, ktorá je najväčším známym prírodným zdrojom oxidu dusného. Carolina Voigtová z Východofínskej univerzity uviedla, že jej objav výrazne mení odhad očakávaného množstva skleníkových emisií celej arktickej oblasti. Doteraz sa väčšina štúdií topiacej sa Arktídy zamerala na výskum možných emisií oxidu uhličitého či metánu, no oxid dusný si vedci doteraz veľmi nevšímali. Potenciál emisií oxidu dusného topiacej sa Arktídy sa doteraz považoval za zanedbateľný, keďže táto pôda obsahuje len minimum dusíka a chlad nie je pre vznik oxidu dusného vôbec priaznivý. Všetko sa však zmenilo, keď boli v južnom susedstve Arktídy objavené bohaté zásoby oxidu dusného, a to v rašeliniskách, ktoré tento plyn vylučovali podstatne intenzívnejšie než okolitá pôda.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.