Zem obieha okolo Slnka po eliptickej dráhe, čo znamená, že počas svojho obehu okolo Slnka nastáva okamih, keď je k Slnku najbližšie – ten nastáva práve v januári – a keď je od Slnka najďalej. Tieto dva body odborne voláme perihélium a afélium.
Na začiatku januára – presnejšie 3. januára o 6:34 SEČ, dva týždne po zimnom slnovrate, sa bude Zem nachádzať pri Slnku najbližšie – hovoríme, že je v perihéliu, presne 147 097 233 km (0,983 29 AU) vzdialená od Slnka. Opačný prípad – Zem v aféliu – nastane v júni, dva týždne po letnom slnovrate. Slová perihélium a afélium sú zložené z gréckych slov peri – blízko a apo – ďaleko. Podobne v prípade dvojice Mesiac – Zem používame pojmy perigeum, keď je Mesiac k Zemi najbližšie a apogeum, keď je od Zeme najďalej.
Pozorovateľnosť planét
Merkúr je v januári pozorovateľný na rannej oblohe tesne pred východom Slnka. Ideálny čas na jeho pozorovanie je na začiatku mesiaca, pretože vtedy je od Slnka najďalej. Nájdeme ho v súhvezdí Strelca a 15. januára sa bude severne od neho nachádzať Mesiac. Venuša je tento mesiac tak blízko Slnka, že pre nás zostáva nepozorovateľná. Mars môžeme nájsť v súhvezdí Váhy, a to od tretej hodiny rannej až do východu Slnka. Jupiter je taktiež pozorovateľný na rannej oblohe, naďalej v susedstve s Marsom.
Dňa 7. januára budú pri sebe tak blízko, že nám opticky splynú do jedného bodu. Saturn sa na začiatku januára nachádza veľmi blízko pri Slnku, no počas ďalších nocí sa jeho pozorovacie možnosti o čosi viac zlepšujú. Počas tohto mesiaca budú preto na jeho pozorovanie najvhodnejšie posledné dni, vtedy vyjde nad obzor po piatej hodine nadránom. Urán je nad obzorom takmer počas celej noci, no pozorovať ho môžeme najmä počas jej prvej polovice. Neptún môžeme pozorovať po západe Slnka, ale omnoho kratšie ako Urán. Za obzor totiž zapadne už v skorých večerných hodinách.
Úplné zatmenie mesiaca
Január pripravil pre obyvateľov Severnej Ameriky, Východnej Ázie a Austrálie úplné zatmenie Mesiaca. Pre obyvateľov našich zemepisných šírok bude však táto udalosť nepozorovateľná. Úplné zatmenie Mesiaca nastáva, keď sa Mesiac dostane do tieňa Zeme.
Meteorický roj kvandrantíd
Kvadrantidy sú priemerným meteorickým rojom, ktorý má počas svojho maxima na konte približne 40 meteorov za hodinu. Zrejme ide o pozostatky prachu a plynu po už zaniknutej kométe 2003 EH1. Tento roj je aktívny len niekoľko dní – od 1. do 5. januára s maximom v noci z 3. na 4. januára.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Viktória Zemančíková, PhD.
Slovenský zväz astronómov
Ilustrácia Marcela Pekarčíková