Udalosťou tohto mesiaca, ale aj celého roku 2016, je prechod Merkúru cez slnečný disk. Popoludní 9. mája sa preto nezabudnime vyzbrojiť vhodným pozorovacím filtrom a zadívať sa na oblohu.
Tento mesiac bude Merkúr s Venušou vychádzať a zapadať takmer súčasne. A 13. a 14. mája ich nájdeme pri sebe najbližšie. Keďže však pár minút po ich východe vyjde nad obzor aj Slnko, dlho si pohľad na ne neužijeme. Na pozorovanie Merkúru si budeme musieť počkať do konca mesiaca, keď dosiahne v rámci mája najväčšiu vzdialenosť od Slnka.
Mars na májovej oblohe
Májová obloha bude patriť Marsu. Ten bude vychádzať a zapadať v spoločnosti Saturna a 21. a 22. mája sa minú s mesačným splnom. V tom čase sa bude Mars nachádzať v opozícii so Slnkom, z čoho pre nás plynú najlepšie podmienky na jeho pozorovanie. Ide o blízku opozíciu, planéta sa pri nej nachádza blízko Slnka, Mars však bude nízko nad obzorom. Mars sa k Zemi najviac priblíži na 0,503 AU (= 75,248 mil. km), a to 30. mája o 23. hodine. Mars bude v opozícii kulminovať 18,5° nad obzorom a dosiahne jasnosť -2,1 mag. V jeho blízkosti môžeme vyhľadať planétu Saturn a hviezdu Antares zo súhvezdia Škorpióna.
Prechod Merkúru cez slnečný disk
Popoludní 9. mája nastane vzácna astronomická udalosť, ktorú sme naposledy mohli pozorovať 7. mája 2003 a ďalšia možnosť sa nám naskytne až 11. 11. 2019. Ide o prechod Merkúru cez slnečný disk. Znamená to, že vidíme planétu pri jej 
dolnej konjunkcii zo Zeme premietať sa na kotúč Slnka. Sklon roviny obehu Merkúru okolo Slnka k ekliptike (rovine dráhy Zeme okolo Slnka) je približne 7°, preto sa pretínajú v jednej spoločnej priamke – uzlovej priamke. K prechodu Merkúru cez slnečný disk dochádza iba vtedy, keď pri jeho dolnej konjunkcii sú Zem aj Merkúr súčasne v blízkosti tejto uzlovej priamky. Takýto úkaz sa odohrá približne 13-krát za storočie, tento rok navyše budeme môcť pozorovať takmer celý jeho priebeh. Celková doba prechodu je približne sedem hodín. Začiatok nastane 13:12 LSEČ a pozorovateľný je až do západu Slnka 20:15 LSEČ. Majme však na pamäti bezpečnosť pri pozorovaní – do Slnka sa nikdy nepozeráme voľným okom! Nezabudnime preto využiť buď projekčnú metódu, alebo rôzne astronomické filtre.
Okrem prechodu planét cez disk Slnka možno pozorovať nemenej pútavé prechody Jupiterových mesiacov alebo ich tieňov cez povrch tejto planéty. Takýto dvojitý prechod tieňov mesiacov Io a Callisto možno pozorovať aj 7. mája v ranných hodinách. Údaje o polohe Jupiterových mesiacov nájdeme aj v astronomických ročenkách alebo na internetových stránkach (napríklad http://www.shallowsky.com/jupiter/ alebo https://in-the-sky.org/jupiter.php).
Májové kométy a meteory
Kométu C/2014 S2 PANSTARRS nájdeme v súhvezdí Veľkej medvedice. Pozorovateľná je teda celú noc, ale odhad jej magnitúdy sa pohybuje medzi číslami 8,5 až 11, čo pre nás znamená nevyhnutné použitie ďalekohľadu. Ten nám umožní pozorovanie ďalších komét, napríklad kométy 81P Wild 2, ktorú do 26. mája nájdeme v súhvezdí Blížencov, potom sa presunie do súhvezdia Raka. Magnitúda sa v jej prípade odhaduje na číslo 12. Vo Vodnárovi nájdeme aj kométu C/2013 X1 PanSTARRS taktiež s magnitúdou 12.
Májovým meteorickým rojom sú Eta Akvaridy vyletujúce zo súhvezdia Vodnára. Ich hodinová frekvencia sa pre južnú pologuľu udáva na 60 meteorov za hodinu. Pre naše podmienky tento údaj klesá na číslo 30 alebo až 15. Maximum pripadá na 5. a 6. mája. Eta Akvaridy v podobe prachu a drobných kamienkov a úlomkov sú pozostatkom Halleyho kométy. Aktivita tohto roja sa začína už koncom apríla a potrvá do 28. mája.
Mgr. Viktória Zemančíková, Zväz astronómov Slovenska
Ilustrácia Marcela Pekarčíková