Vytrhol nebesiam blesk
Stál pri kolíske americkej demokratickej ústavy. Prírodovedec, ekonóm a štátnik Benjamin Franklin stál v popredí boja za oslobodenie anglických kolónií, aj v zápase o zrušenie otroctva. Urobil kariéru v podnikaní, vo vede, v literatúre i politike. Je príkladom spojenia dobrých vlastností vynálezcu a politika.
Desaťročný začal zarábať vlastnou prácou. Najprv v tlačiarni svojho brata, neskôr v rôznych zamestnaniach v New Yorku, Philadelphii i Londýne. Vydával noviny, publikoval ako úspešný novinár s talentom pre bystré postrehy. Jeho vlastný životopis je ešte stále slávny a čítaný.
Systematické bádanie
Franklinova túžba po fyzikálnom poznaní vyvrcholila pri populárnej prednáške z elektriny (1746). Odvtedy začal skúmať elektrické javy sám. Usporiadal prvé poznatky o elektrine a vyslovil tzv. unitárnu teóriu elektrických javov. Zaviedol pojem elektrického kladného a záporného náboja. Vložením skla medzi dve olovené platne vynašiel prvý doskový kondenzátor (Franklinova doska). Urobil a opísal rôzne pokusy s elektrinou, napríklad elektrický vietor, sršanie elektriny z hrotu a podobne. Výsledky zverejnil v spise Experimenty a pozorovania z elektriny vykonané vo Philadelphii, ktorý sám vydal v roku 1751. Neskôr toto dielo preložili do viacerých jazykov. Presvedčilo tiež Kráľovskú spoločnosť v Londýne, aby zvolila B. Franklina za svojho člena. B. Franklin sa zaoberal aj vyžarovaním a vedením tepla (navrhol úsporné a výhrevnejšie kachle), meteorológiou (objasnil vznik severovýchodných búrok na pobreží Nového Anglicka) a hydrodynamikou (práce na mape Golfského prúdu).
Elektrická podstata blesku
Vedecké zásluhy si získal vo svete nesporne experimentálnym dôkazom elektrickej podstaty blesku, objavením a zostrojením bleskozvodu. Preslávil sa pokusmi s lietajúcim šarkanom (1748 – 1752) – zviedol elektrický náboj z búrkových mrakov pomocou mokrej nite na kľúč, z ktorého potom priblížením k iným kovovým predmetom preskakovali iskry sprevádzané praskotom ako pri pokusoch s výbojmi na trecej elektrike. Pokračovanie v riskantných pokusoch (sám B. Franklin raz po zasiahnutí elektrickým prúdom stratil vedomie; v Petrohrade zahynul pri pokusoch s atmosférickou elektrinou G. Richman, spolupracovník M. V. Lomonosova) priviedlo B. Franklina k poznaniu, že kovové tyče priťahujú blesk, a že možno tento výboj zneškodniť zvodom. Vedecké poznatky majú podľa B. Franklina patriť celému ľudstvu a preto si nedal svoj objav patentovať.
Všestranne tvorivé spoločenstvo
Pravidelne a oddane sa zúčastňoval práce pre verejné blaho. Založil spolok pre vzdelávanie remeselníkov a obchodníkov, akadémiu na vzdelávanie mládeže, vytvoril prvú verejnú knižnicu v Amerike. Ako poslanec pennsylvánskej snemovne za Philadelphiu podporoval každú sociálnu a verejnoprospešnú činnosť. Patril k zakladateľom prvej nemocnice, mestskej polície a hasičských zborov. Bol aj generálnym poštmajstrom všetkých anglických kolónií v Amerike. V hnutí za nezávislosť amerických kolónií bojoval a podnecoval novinárskymi článkami, zásady nezávislosti proklamoval pred anglickým parlamentom a obhajoval aj pred Tajnou radou v Anglicku. Po vyhlásení Deklarácie nezávislosti 4. 7. 1776, ktorej bol redaktorom, sa zúčastnil na vypracovaní ústavy USA (1787). Bol prvým veľvyslancom Spojených štátov amerických v Paríži.
B. Franklin uznával hodnoty: veda, sloboda, vlasť. Dobre urobené je vždy lepšie ako dobre povedané. Tým sa aj riadil. Polovičná pravda je často veľká lož. To spoznával vo vede i v politike. Kvôli jednému klincu odpadla podkova, kvôli podkove skonal kôň, kvôli koňovi jazdec. Tomu B. Franklin uveril a vydržal byť zodpovedným po celý život. Vedel aj vtipne poradiť: Nenaháňajte dvoch zajacov s jedným psom. I odpovedať na svojské otázky: Kto je múdry? Ten, kto sa dokáže od každého niečomu priučiť. – Kto je mocný? Kto sa vždy ovládne. – Kto je bohatý? Ten, kto je spokojný. Pracovitosťou presvedčoval seba i druhých: Ak by niektorá vláda nútila ľudí, aby desatinu svojho času pre ňu pracovali, každý by kričal, ale lenivosť nám odoberá omnoho viac času.
Cena informácií
B. Franklin oceňoval vzdelanosť. Naučil sa štyri európske jazyky (nemčinu, taliančinu, španielčinu, francúzštinu). Rozumel latinsky i grécky. Uznával hodnotu vedomostí i činy ľudskosti. Bolo by pekné, keby bolo možné naučiť žiakov všetko, čo je užitočné, aj všetko, čo ozdobuje človeka; ale umenie je dlhé a čas krátky. Preto treba, aby žiaci študovali to, čo je pravdepodobne najužitočnejšie a najozdobnejšie. Jean le Rond d’Alembert (1717 – 1783), francúzsky encyklopedista, ocenil stručne a výstižne dielo B. Franklina: Vytrhol nebesiam blesk a tyranom žezlo.
Dušan Jedinák