Medzi bentické kôrovce patria druhy obývajúce dno (bentál) vodných tokov. Do tejto skupiny živočíchov zaraďujeme aj množstvo iných druhov patriacich medzi ploskulice, máloštetinavce, pijavice, mäkkýše a hmyz. Čoraz častejšie sa u nás objavujú aj kôrovce, ktoré pochádzajú z iných krajín, a preto im hovoríme nepôvodné alebo invázne druhy.
Kôrovce sú zaujímavou a pomerne známou skupinou živočíchov žijúcich aj u nás, hoci takmer nepozorovane, medzi skalami, lístím a koreňmi vo väčšine vodných tokov. Na otázku, ktorý kôrovec žije v riekach a potokoch na Slovensku, by väčšina odpovedala, že je to rak. Okrem rakov tam však žijú aj menšie druhy, ktoré sú pomerne početné, ale málokto o ich existencii vie. Možno nepatria k takým ohrozeným druhom, ako sú raky, ale ich úloha v riečnych ekosystémoch je nemenej dôležitá. Všetky tieto druhy ohrozujú znečistenie a regulácia vodných tokov. Najnovšie sa k faktorom ich ohrozenia pridávajú aj invázne a nepôvodné druhy, ktoré môžu rôznym spôsobom ovplyvňovať ich populácie.
Čo sú kôrovce?
Niekto si predstaví raka alebo homára, iný kraba, krevetu alebo dafniu. Vedci doteraz identifikovali viac ako 67 000 druhov kôrovcov, odhadovaný počet je však omnoho vyšší. Sú starou skupinou organizmov, ktorá obývala morské biotopy už v spodnom kambriu pred 570 miliónmi rokov. Vyskytujú sa takmer vo všetkých typoch vodných biotopov na celom svete. Najviac druhov je morských, no nájdeme aj niekoľko sladkovodných. Kôrovce patria do morfologicky veľmi rozmanitej skupiny organizmov. Spoločným znakom všetkých kôrovcov je prítomnosť dvoch párov antén na hlave a naupliová larva (aspoň v štádiu vývinu vo vajíčku).
Naše pôvodné druhy
Okrem druhov obývajúcich vodné biotopy trvalo zásobené vodou sa na našom území stretneme so siedmimi druhmi žiabronôžok a dvomi štítnikmi. Tie obývajú periodické mláky a záplavové územia v alúviách väčších riek, ako je napríklad rieka Morava. Od neskorej jari do konca zimy sú ich vajíčka bezpečne chránené pred suchom v obale a v prípade zaplavenia biotopu dokončia svoj vývin, vyliahnu sa a rýchlo rastú, aby sa čo najskôr postarali o ďalšiu generáciu, kým mláka nevyschne. Výnimkou je žiabronôžka severská, ktorá žije vo Vyšnom Furkotskom plese vo Vysokých Tatrách. V stojatých vodách, nížinných riekach a vodných tokoch, ktoré sú ovplyvnené znečistením, je bežná žižavica vodná (Asellus aquaticus) patriaca už medzi rovnakonôžky. Iné druhy, napríklad z rodu Proasellus, obývajú stojaté a podzemné vody. Patria sem tiež rôznonôžky z rodu Gammarus, ktoré nazývame aj kriváky pre ich prehnutý tvar tela. Okrem toho sa vyznačujú z bokov splošteným telom a, ako názov ich skupiny naznačuje, končatinami s rôznym tvarom aj funkciami. Rozlišujeme pri nich lapacie, kráčavé, plávacie a skákavé končatiny. V horských a podhorských potokoch a riekach žije krivák potočný Gammarus fossarum. Sprievodným druhom v podhorských úsekoch riek môže byť aj G. balcanicus. Na krajnom severovýchode Slovenska sa môžeme zasa stretnúť s druhom G. leopoliensis. V nížinných úsekoch riek a spodných úsekoch podhorských riek sa vyskytuje G. roeselii. Okrem nich sa v studniach, pramenných potôčikoch a podzemných vodách dobre darí slepým a bledosfarbeným druhom rodu Niphargus a Crangonyx. V mokradiach a stojatých vodách nížin zas žijú druhy rodu Synurella.
Zákonom chránené
Medzi pôvodné európske druhy osídľujúce vodné biotopy patria u nás žijúce tri druhy rakov. Rak riečny (Astacus astacus) a rak riavový (Austropotamobius torrentium) obývajú tečúce vody. Kým populácie raka riečneho sú roztrúsené v povodiach takmer všetkých riek na Slovensku (zriedkavo aj v nádržiach), výskyt raka riavového je obmedzený na pohorie Malé Karpaty. Rak bahenný (Astacus leptodactylus) obýva skôr vody mierne prúdivé a stojaté a nájdeme ho v nížinných tokoch a niektorých vodných nádržiach. Všetky naše raky patria medzi zákonom chránené živočíchy. V prípade raka riečneho a raka riavového ide aj o druhy európskeho významu. Možno ste počuli, že prítomnosť raka riečneho v potoku znamená čistú vodu, prípadne, že je indikátorom čistoty vody. To však neznamená, že keď je vo vode rak, môžeme z nej piť a nič sa nám nestane. Zistilo sa, že rak pomerne dobre toleruje organické znečistenie a môže sa vyskytovať aj v úsekoch tokov s horším ekologickým stavom. Raky však majú vo vodných ekosystémoch nezastupiteľnú funkciu. Hoci patria medzi všežravce, nepohrdnú telesnými pozostatkami uhynutých rýb alebo iných živočíchov, čím pomáhajú udržiavať vodný tok v zdravom stave.
Aký majú význam
Kôrovce z čeľade Gammaridae predstavujú dôležitú súčasť ekosystémov vodných tokov a ich správneho fungovania, pretože aj vo vodnom ekosystéme prebieha množstvo procesov, ktoré sú navzájom prepojené. Z hľadiska spôsobu príjmu potravy patria prevažne medzi drviče. Zohrávajú jednu z hlavných rolí v procese rozkladu organickej hmoty v horných úsekoch tokov. V súčinnosti s hubami a baktériami spôsobujú, že listy stromov, konáre a iná do vody ponorená vegetácia je postupne rozkúskovaná na malé čiastočky. Niečo spotrebujú samotné kriváky a niečo je voľne unášané prúdom rieky. Nižšie po prúde sa tieto unášané čiastočky stávajú potravou pre mnoho iných bentických bezstavovcov, ako sú potočníky, podenky, máloštetinavce, ale aj ryby. Okrem toho sú kriváky v mnohých tokoch veľmi početné a tvoria hlavnú zložku potravy pstruhov a iných druhov rýb.
Invázia spoza hraníc
Z približne 34 druhov bentických kôrovcov prítomných u nás až polovicu tvoria nepôvodné druhy. Menšie, patriace medzi rôznonôžky a rovnakonôžky, sa k nám dostali proti prúdu Dunaja z oblasti jeho ústia do Čierneho mora v tzv. pontokaspickom regióne. Nepôvodné raky majú pôvod v Severnej Amerike a jeden druh kraba pochádza z Ázie. Ich protiprúdovej migrácii a šíreniu sa do iných vodných tokov významne pomáha ľudská aktivita. Znečistenie vody a regulácie korýt, výstavba nádrží, odstránenie prirodzených bariér medzi vodnými tokmi výstavbou kanálov a zintenzívnenie lodnej dopravy urýchlili šírenie týchto kôrovcov. Do nových území sa dostávajú nielen ako súčasť balastnej vody v lodiach, ale aj činnosťou akvaristov, rybárskych hospodárov, turistov, dokonca aj prostredníctvom vodných vtákov. Na Slovensku niektoré druhy rozširujú areál svojho výskytu mimo Dunaja a dostávajú sa do prítokov ako Váh, Hron a Morava. Či spôsobujú nejakú ujmu na kvalite vodných biotopov alebo určitým spôsobom obmedzujú populácie našich pôvodných druhov, nie je zatiaľ známe. Aj preto sa väčšina týchto druhov (s výnimkou nepôvodných rakov!) na našom území nepovažuje za invázne. Jediným diskutabilným miestom môže byť dolný tok Váhu a Dunaj, kde sa s našimi pôvodnými druhmi stretneme len veľmi vzácne.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Igor Kokavec, PhD.
Ústav zoológie SAV v Bratislave