Bez hraníc

Architektúru škôl vždy viac ovplyvňovala filozofia vzdelávania prevládajúca v danej spoločnosti ako dobové technické možnosti a stavebné postupy.

Od antického dialógu žiaka a učiteľa cez stredoveký obraz študenta ako mnícha a nástup masového vzdelávania v osvietenstve až po moderné snahy umožniť žiakom všetko si ohmatať a vyskúšať – školy vždy vyzerali podľa toho, čomu mali slúžiť. Výsledkom je rozmanitosť, ktorá popiera stereotypné predstavy o budove s obdĺžnikovým pôdorysom s chodbou a triedami.

Bambus a voda

V roku 2008 bola otvorená Green School na Bali v Indonézii – zelená škola uprostred džungle. Tvorí ju niekoľko bambusových pavilónov, dominantou je elipsovitá stavba dlhá 60 metrov postavená z 2 500 bambusových tyčí takmer bez stien – učebne sú kryté iba strieškou z listov. Využíva denné svetlo a prúdenie vzduchu namiesto klimatizácie. Žiaci pestujú zeleninu v záhradách, škola má energiu z malej vodnej turbíny na rieke Ayung a zo solárnych panelov. Samotné budovy sú učebnou pomôckou udržateľnosti. Škola sa stala sa vzorom pre ďalšie podobné (svoju zelenú školu majú na Novom Zélande či v Juhoafrickej republike).

Plávajúca škola Makoko Floating School v Lagose v Nigérii bola postavená v roku 2013 pre rybársku komunitu, ktorej domy stoja na koloch v lagúne. Bola to trojpo­dlažná konštrukcia s rámom v tvare A ukotvenom na pontóne z plastových sudov. Na prízemí bolo ihrisko a na poschodí triedy obklopené drevenými lamelami, ktoré poskytovali tieň a prirodzené vetranie. Terasa slúžila ako vonkajšia učebňa. Aj plávajúca škola bola energeticky sebestačná – na streche mala solárne panely a zbierala dažďovú vodu. Prispôsobovala sa kolísaniu hladiny a poskytovala miesto na vzdelávanie tam, kde by klasická budova neobstála. Hoci v roku 2016 skolabovala pri silnej búrke, projekt bol pilotný: jedinečná štruktúra sa môže opakovať.

Netopiere a jašterice

Od roku 1984 ľudia z mestečka Miao v čínskej provincii Kuej-čou vodili svoje deti priamo do rozsiahlej vápencovej jaskyne Dongzhong pri vrchole hory. Pri otvorení mala Stredojaskynná základná škola osem učiteľov, ktorí učili 186 žiakov. Jaskyňu si nevybrali pre pekný výhľad: Kuej-čou je jednou z najchudobnejších provincií Číny a školu si obyvatelia Miao vybudovali svojpomocou po rokoch márnych žiadostí o pomoc úradov.

Napriek strohému interiéru učitelia oceňovali prirodzené výhody – akustika v jaskyni bola ideálna na nácvik žiackeho speváckeho zboru, biológia bola vďaka množstvu jašteríc a netopierov praktickým zážitkom. Úrady to videli inak a v roku 2011 školu zatvorili s odôvodením, že Čína nie je spoločnosťou jaskynných ľudí. Príklad jaskynnej školy a ďalšie podobné (v Indii existujú perónové školy priamo na železničných perónoch, kde dobrovoľníci učia deti predávajúce suveníry cestujúcim) ukazujú, že podstata školy nespočíva v luxusnej budove, ale v túžbe po vedomostiach.

Dialóg a disciplína

Luxusná architektúra nie je podmienkou; dozaista však neuškodí. V starovekom Grécku vzdelávanie prebiehalo najmä v stoách (stoa bola prekrytá chodba s otvorenou kolonádou stĺpov na jednej strane). Grécke architektonické štýly ovplyvnili stavebný dizajn na stáročia a ich princípy symetrie a harmónie sa premietli aj do školských budov neskorších období. Stoy vytvárali atmosféru, v ktorej sa mohli rozvíjať antické princípy vzdelávania ako rozhovoru učiteľa a žiakov.

REDAKČNÝ ČLÁNOK