- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Blízke stretnutie s hviezdou

Slnečnú sústavu čaká vo vzdialenej budúcnosti blízke stretnutie s cudzou hviezdou. Hviezda Gliese 710 by sa približne za 1,35 milióna rokov mohla podľa najnovších výpočtov priblížiť k Zemi až na vzdialenosť 0,21 svetelného roka a mala by sa stať najjasnejšou hviezdou nočnej oblohy.

Vo vesmíre je všetko v pohybe, takže niektoré stále pravdy nie sú celkom trvalé. Polárka nebude vždy tou hviezdou, ku ktorej smeruje zemská os, a Proxima Centauri nebude vždy najbližšou hviezdou k Slnku. Astronómovia už nejaký čas vedia, že Slnečnú sústavu čaká približne za 1,35 milióna rokov stretnutie s hviezdou Gliese 710 (jej iné označenie je HIP 89825), ktorá sa v súčasnosti nachádza vo vzdialenosti 63 svetelných rokov od nás. Zatiaľ čo Proxima Centauri je od nás vzdialená asi 4,25 svetelných rokov, Gliese 710 sa má k nám dostať až na vzdialenosť len 0,68 svetelného roka. Alebo to bude inak?

Gliese 710 v Oortovom oblaku, vizualizácia NASA/JPL-Caltech

Zmapovať hviezdne okolie

Vo vesmíre teraz pracuje družica Gaia, ktorej úlohou je, zjednodušene povedané, zmapovať najmä naše blízke hviezdne okolie. Poľskí astronómovia Filip Berski a Piotr Dybczynski preskúmali prvé údaje z družice a podľa ich odhadov bude naše stretnutie s hviezdou Gliese 710 oveľa tesnejšie. Nové odhady hovoria o vzdialenosti len 0,21 svetelného roka, teda o niečo viac než 13 000 AU (AU je astronomická jednotka udávajúca  strednú vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom).

Prechod hviezdy Gliese 710 bude mať vplyv na Oortov oblak komét. Gliese 710 nám z neho pošle asi 10 dlhoperiodických komét ročne a to počas troch až štyroch miliónov rokov. 

Na porovnanie, tzv. Oortov oblak komét okolo Slnečnej sústavy siaha do vzdialenosti 50 000 AU. Keď započítame chyby, tak by Gliese 710 mala za 1,35 milióna rokov prejsť vo vzdialenosti 8 250 až 19 038 AU. Hmotnosť tejto hviezdy je asi 0,6 hmotnosti Slnka. Zatiaľ čo našu súčasnú najbližšiu susedku Proximu Centauri na oblohe voľným okom neuvidíte, pretože ako malý a chladný červený trpaslík patrí k veľmi málo svietivým hviezdam, tak Gliese 710 sa stane najjasnejšou hviezdou na nočnej oblohe. Jej jasnosť bude asi -2,7 magnitúdy, čo sa dá prirovnať k jasnosti Marsu alebo Jupitera, keď sú najjasnejší. Terajšou najjasnejšou hviezdou na našej nočnej oblohe je Sírius v súhvezdí Veľkého psa. Nájdete ho na zimnej oblohe a jeho jasnosť je -1,5 magnitúdy.

Desať dlhoperiodických komét

Za 1,35 milióna rokov už možno ľudstvo na Zemi ani nebude, a pokiaľ áno, tak sa určite dokážeme na novú situáciu pripraviť. Apokalypsu z rôznych sci-fi filmov nečakajte. Zem sa nezrazí s Marsom, sopky nebudú chrliť lávu ako o život a Mesiac nám nespadne na hlavu. Prechod hviezdy Gliese 710 bude však mať vplyv na spomenutý Oortov oblak. Táto zásobáreň kometárnych jadier sa nachádza v takej vzdialenosti od Slnka, že aj menší impulz môže kometárne jadrá celkom slušne rozhádzať. Asi 0,1 % jadier z Oortovho oblaku bude po prechode hviezdy Gliese 710 vyhodených von do medzihviezdneho priestoru a asi 0,01 % bude nasmerovaných do vnútorných častí Slnečnej sústavy. Pokiaľ radi pozorujete kométy, tak po dočítaní týchto riadkov asi budete ľutovať, že ste sa narodili v nesprávnej dobe. Gliese 710 nám totiž pošle asi 10 dlhoperiodických komét ročne a to počas troch až štyroch miliónov rokov. Samozrejme, existuje určitá pravdepodobnosť, že sa niektorá z týchto komét zrazí s planétou – a ani Zem nebude výnimkou. Na prípravu však máme ešte dostatok času.

RNDr. Zdeněk Komárek

Komentáre