Sedimenty marťanského krátera Gale obsahujú viac organického uhlíka ako povrch púští na Zemi, kde síce niet veľa života, ale predsa tam je.
Vo výskume povrchu Marsu v poslednom čase pútajú pozornosť najmä najnovšie americké robotické výskumné vozidlo rover Perseverance (Vytrvalosť) s vrtuľníkom Ingenuity (Dôvtip, Vynaliezavosť) a čínsky rover Zhurong (Ču-žung; postava z čínskej mytológie spájaná s Marsom). Tak trochu mimo príslovečných svetiel rámp však ešte vždy pracuje rover NASA Curiosity (Zvedavosť), ktorý pôsobí na červenej planéte už od roku 2012.
Desaťročie na Marse
Rover Curiosity pristál v auguste 2012 na Marse, na planine Aeolis Palus v kráteri Gale, medzi jeho severnou stenou a severným úpätím hory Aeolis Mons (Mount Sharp). Miesto pristátia nazvali Bradbury Landing Site na počesť spisovateľa sci-fi Raya Bradburyho, autora slávnej Marťanskej kroniky. Kráter Gale má priemer 154 kilometrov, vznikol pred 3,5 až 3,8 miliardy rokov a zrejme ide o vyschnuté jazero.
Rover Curiosity dva roky skúmal planinu a následne sa vydal hore svahmi hory. Dosiaľ prekonal vyše 24 kilometrov a 327 výškových metrov. V čase písania tohto článku (začiatkom júla 2022) strávil na Marse už 3 523 solov čiže marťanských dní. V prepočte ide o 3 619 pozemských dní, pretože marťanský deň je asi o 40 minút dlhší ako pozemský. NASA misiu Curiosity viackrát predĺžila, naposledy v roku 2017 na neurčito, pokým bude rover fungovať.
Voda nad zlato
Curiosity je veľký asi ako priemerné osobné auto. Po celý čas činnosti robí česť svojmu oficiálnemu názvu Mars Science Laboratory (Marťanské vedecké laboratórium). Jeho detektory, zariadenia na odber vzoriek marťanského povrchu aj aparatúry na ich analýzy poskytli a naďalej poskytujú záplavu údajov o prostredí Marsu a procesoch, ktoré v ňom prebiehajú. A najmä prebiehali v dávnej minulosti, v noachiánskom a hesperiánskom období skorej histórie Marsu pred 3 až 4 miliardami rokov. Mars mal vtedy oveľa hustejšiu atmosféru a bolo na ňom výrazne teplejšie (hoci jestvujú aj alternatívne názory). Podľa mnohých pozorovaných znakov terénu i ďalších údajov sa vtedy na jeho povrchu mohla udržať v kvapalnom stave a tiecť voda.
Samotný kráter Gale v NASA vybrali ako miesto pristátia Curiosity práve kvôli skutočnosti, že podľa snímok a meraní z orbity planetárnym geológom vychádzal záver, že na jeho dne dlho existovalo jazero. Nuž a to zodpovedalo astrobiologickej mantre nielen odborníkov NASA Follow the water! (Choď za vodou!). Život, ako ho poznáme, si nevieme predstaviť bez kvapalnej vody ako univerzálneho rozpúšťadla pri vnútrobunkových procesoch. Takže keď hľadáme mimozemský život nášho typu (iný ani nepoznáme) alebo aspoň stopy jeho dávnej existencie, najlepšie je sústrediť sa na miesta, kde je, či aspoň kedysi bývala voda.
Dôležitý ukazovateľ
Údaje získané roverom Curiosity umožnili vedcom prvý raz zmerať celkový obsah organického uhlíka vo vzorkách sedimentárnej horniny ílovca, ktorá sa podľa všetkého utvorila v dávnom vodnom prostredí krátera Gale. Celkový obsah organického uhlíka je jedným z niekoľkých ukazovateľov, ktoré nám pomáhajú poznať, koľko materiálu bolo k dispozícii ako surovina pre predbiologickú chémiu a potenciálne biológiu, objasnila Jennifer Sternová z Goddardovho strediska kozmických letov NASA v Greenbelte (štát Maryland, USA), vedúca sedemnásťčlenného tímu vedcov z USA, Mexika a Francúzska, ktorí uskutočnili príslušný výskum, a prvá autorka novej štúdie v časopise Proceedings of the National Academy of Sciences USA. Našli sme najmenej 200 až 273 milióntin organického uhlíka. To predstavuje porovnateľné alebo dokonca ešte väčšie množstvo, než koľko ho je v horninách na biologicky ochudobnených, no predsa len nie neživých miestach Zeme, ako sú napríklad niektoré časti púšte Atacama v Južnej Amerike, a viac, než koľko sa podarilo odhaliť v meteoritoch, ktoré preukázateľne prileteli z Marsu na Zem, doplnila.
Zdeněk Urban