Vďaka Charlesovi Darwinovi vieme, že rozmanitosť prírody má svoje opodstatnenie – ide o rôzne odpovede na otázku, ako v danom prostredí čo najlepšie prežiť a posunúť svoj genetický kód ďalším generáciám.
Fyzik sa nepýta, na čo je elektrónu dobrý spin – takáto otázka je nezmyselná. No pýtať sa, prečo má žirafa dlhý krk, je opodstatnené. Vlastnosti živočíchov a rastlín sa v priebehu generácií menia a keď sa niečo v genofonde zmenilo alebo prejavilo, musí poskytovať nejakú výhodu.
Zväčša je to drsná matematika, jemný balans výhod a nevýhod: dlhý krk žirafy síce dočiahne ďaleko, ale znižuje mobilitu; dlhé nohy antilopy síce doskočia ďalej, no ľahšie sa zlomia; svalnaté telo medveďa síce v lese vzbudzuje rešpekt, lenže vyžaduje obrovský prísun energie.
Tá istá otázka však môže mať rôznu odpoveď – závisí to od konkrétneho druhu a tým daného kontextu. Napríklad na otázku, prečo má niečo veľké uši, je bežná odpoveď: aby to lepšie počulo. Skvelým príkladom sú rôzni noční lovci.
Pri niektorých zvieratách je však odpoveď na tú istú otázku odlišná. Veľké uši majú kvôli termoregulácii. Pritom v niektorých prípadoch môžu, samozrejme, pomáhať aj lepšiemu sluchu. Ide o užitočný nástroj na prežitie pre zvieratá žijúce na púšti či na iných teplých a suchých miestach.
Keď sa prehriate zviera dostane do tieňa, roztiahne v ušiach drobné cievky, čím sa do nich dostane oveľa viac krvi. Tá je z veľkej časti tvorená vodou, ktorá má vysokú tepelnú kapacitu a vodivosť – a tak sa cez uši zviera rýchlejšie ochladí.
Samuel Kováčik
Dublin Institute for Advanced Studies
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.