Typickým znakom Parkinsonovej choroby je aj pre laikov tras rúk (tremor). Preto je toto ochorenie klasifikované ako pohybové. Už menej ľudí vie, že ochorenie sprevádza aj množstvo nemotorických príznakov, ktoré výrazne zhoršujú kvalitu života pacientov.
Parkinsonova choroba je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie. Ako prvý ho popísal britský chirurg dr. James Parkinson pred vyše 200 rokmi, v roku 1817, v publikácii s názvom An Essay on the Shaking Palsy (Esej o trasľavej obrne). Mnohí pacienti s Parkinsonovou chorobou pritom vyhľadávajú lekára po prvýkrát z iných dôvodov ako tras rúk. Vtedy ešte ani oni, a veľakrát ani lekár, netušia, že by mohlo ísť o toto ochorenie. Môže to byť napríklad zlomenina po páde v dôsledku svalovej stuhnutosti, ďalším primárnym dôvodom návštevy lekára môže byť úzkosť alebo depresia alebo dokonca tráviace problémy, ktoré s Parkinsonovou chorobou v počiatočných štádiách nikto nespája.
Hádanka o vzniku
Základnou patologickou črtou Parkinsonovej choroby je odumieranie dopaminergných neurónov. Prečo odumierajú práve tieto neuróny, je v súčasnosti ešte vždy nerozlúštená hádanka. Rebríček predpokladaných príčin vedú genetické predispozície, ktoré vytvárajú podklad pre akúsi zraniteľnosť týchto neurónov. Takto náchylné neuróny napokon po vystavení nevhodným vplyvom prostredia začnú odumierať. Najvšeobecnejšia odpoveď, akú môžete dostať pri pátraní po príčinách ochorenia, platí aj pri Parkinsonovej chorobe – ak máte rodinnú anamnézu, vaše riziko je väčšie a v jeho rozvoji hrajú úlohu faktory životného prostredia ako fajčenie, znečistenie, ťažké kovy a lieky. S týmto ochorením sú spojené aj úrazy hlavy, zápaly mozgu a mozgové príhody.
Ďalšia línia výskumu vzniku Parkinsonovej choroby sa sústredí na proteín s názvom alfa-synukleín. Zhromažďovanie zhlukov tvorených nesprávne poskladaným alfa-synukleínom ústi do poškodenia dopaminergných neurónov a prispieva k ich odumieraniu. Hromadenie takýchto zhlukov je zároveň druhým základným neuropatologickým znakom Parkinsonovej choroby. Viac indícií o príčine tohto ochorenia získavajú vedci štúdiom buniek získaných od pacientov. Tieto štúdie poukazujú na dôležitú úlohu mitochondrií v začatí procesu odumierania dopaminergných neurónov. Mitochondrie sú nám známe už od základnej školy ako bunkové elektrárne. Ich hlavnou úlohou je produkovať v bunke energiu. Lenže keď sa tieto elektrárne poškodia, bunka sa s nimi musí rýchlo vysporiadať, inak začnú produkovať škodlivé látky. Jednými z energeticky najnáročnejších buniek v organizme sú práve dopaminergné neuróny. A práve proces kontroly kvality bunkových elektrární je u niektorých pacientov s Parkinsonovou chorobou poškodený.
Na čo slúži dopamín
Aj keď dopaminergné neuróny tvoria menej ako 1 % z celkového počtu neurónov v mozgu, hrajú dôležitú úlohu pri regulácii mnohých procesov, ako aj základných funkcií mozgu. To vďaka tomu, že práve tieto neuróny produkujú jeden zo základných neurotransmiterov – dopamín. Dopamín je nevyhnutný pre pohyb, pretože funguje ako prenášač signálov z mozgu do iných častí tela. Okrem tejto jeho úlohy v motorickom správaní je nevyhnutný pre špecifické oblasti mozgu, v ktorých vzniká motivácia alebo pamäť. Je tiež známy ako neurotrasmiter príjemnosti alebo odmeny a je spájaný aj s náladou. Preto medzi Parkinsonovou chorobou a depresiou existuje úzke vzájomné prepojenie. Odhaduje sa, že viac ako polovica pacientov s Parkinsonovou chorobou trpí depresiou a asi 40 % úzkosťou. Väčšina pacientov s Parkinsonovou chorobou je v strednom veku. Priemerný vek diagnostikovaných pacientov je okolo 55 rokov. Asi 4 % pacientov s Parkinsonovou chorobou sú diagnostikovaní pred dosiahnutím veku 50 rokov, niektorí sú dokonca identifikovaní pred dosiahnutím veku 40 rokov. Najmladším zaznamenaným prípadom Parkinsonovej choroby bol pacient vo veku 12 rokov. Zaujímavé je tiež, že Parkinsonova choroba postihuje dvakrát viac mužov ako žien.
MUDr. RNDr. Dominika Fričová, PhD.
Neuroimunologický ústav SAV v Bratislave