- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Čína – kozmonautická veľmoc

V posledných rokoch zaznamenala Čína obrovský pokrok v dobývaní vesmíru. Hoci sú mnohé jej kroky zatiaľ pomerne opatrné a predvídateľné, jednoznačne sa zaradila medzi najväčšie svetové veľmoci v oblasti kozmonautiky. 

Čínska ľudová republika začala rozvíjať svoj vesmírny program ešte s pomocou Sovietskeho zväzu v roku 1956. Spočiatku išlo najmä o vývoj balistických rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Popritom sa však vyvíjali aj nové kozmické technológie. Prvú čínsku družicu Tung-fang chung (Východ je červený) vyniesla na obežnú dráhu nosná raketa CZ-1 (Changzheng-1 čiže Dlhý pochod) v apríli 1970. Čína sa tak stala jedenástou krajinou s vlastnou umelou družicou Zeme a piatou krajinou, ktorá bola schopná sama ju aj vypustiť do vesmíru. V nasledujúcich rokoch sa podarilo Číne, ako tretej krajine po ZSSR a USA, úspešne zvládnuť náročnú technológiu návratu umelého telesa z obežnej dráhy Zeme.

Projekt-921 

V roku 1992 začala Čína intenzívne pracovať na vesmírnom programe nazvanom Projekt-921. Hlavným cieľom prvej etapy tohto programu bol vývoj čínskej kozmickej lode. Po štyroch bezpilotných testovacích letoch sa 15. októbra 2003 vzniesla do vesmíru nosná raketa CZ-2F s kozmickou loďou Shenzhou-5 (Božská loď), na palube ktorej letel prvý čínsky kozmonaut (taikonaut) Yang Liwei.

Orbitálna stanica Tiangong v montážnej hale

Čína sa tak stala treťou krajinou sveta, ktorá dokázala vlastnými silami vyslať človeka do vesmíru a bezpečne ho dostať späť na Zem. Po úspešnej premiére kozmickej lode Shenzou-5 nasledoval v roku 2005 let dvojmiestnej kozmickej lode Shenzou-6 a o tri roky neskôr let trojčlennej posádky kozmickej lode Shenzou-7. Počas kozmického letu Shenzou-7 uskutočnili kozmonauti Zhai Zhigang v čínskom skafandri Feitian a Liu Boming v ruskom skafandri Orlan prvý čínsky výstup do otvoreného kozmického priestoru. Druhou etapou Projektu-921 bolo vytvorenie malých orbitálnych staníc s osvojením si technológie približovania a spájania kozmických lodí vo vesmíre. Koncom septembra 2011 odštartovala do vesmíru orbitálna stanica Tiangong 1 (Nebeský palác), ktorá na svojej palube niesla viaceré experimentálne zariadenia pracujúce v automatickom režime. Už o mesiac neskôr sa k nej vydala bezpilotná kozmická loď Shenzou-8, ktorá sa s ňou dvakrát automaticky spojila. Tento úspešne zvládnutý zložitý manéver otvoril v júni 2012 cestu k letu trojčlennej posádky kozmickej lode Shenzou-9 na jej palubu. Členkou tejto posádky bola aj prvá čínska kozmonautka Liu Yang. Orbitálnu stanicu Tiangong 1 navštívila v júni 2013 ešte jedna trojčlenná posádka kozmickej lode Shenzou-10. Prvá čínska orbitálna stanica Tiangong 1 fungovala až do marca 2016, keď s ňou pozemné riadiace stredisko stratilo spojenie.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 3/2017.

Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Ľuboš Ryban

foto CAS, Xinhua

Komentáre