Čína sa považuje za továreň sveta, jej ekonomika je druhá najsilnejšia. Prejavuje sa sila čínskej ekonomiky aj v kozmickom programe? Aké sú najnovšie čínske kozmické plány? – pýta sa Milan Keracký z Prešova.
V súčasnosti Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) realizuje program Čchang-e, ktorý má za úlohu prieskum Mesiaca pomocou kozmických sond. Je to prvý vesmírny program Číny zameraný na vedecký výskum za obežnou dráhou Zeme.
Program Čchang-e sa radí medzi najkomplexnejšie kozmické misie k nášmu najbližšiemu planetárnemu susedovi – k Mesiacu. Cieľom misie s názvom Chang’e-5 je doručenie vzoriek skál a mesačnej horniny – regolitu, späť na Zem.
Možno si poviete, že takéto misie tu už predsa v minulosti boli. Táto misia však bude špecifická, keďže Chang’e-5 sa zameria na izolovaný komplex vulkanických dómov – dávnejších štítových sopiek s názvom Mons Rümker v severnej časti oblasti Oceanus Procellarum (Oceán búrok).
Výber lokality
V minulosti už na Zem priviezli vzorky mesačných hornín a skál, a to v rámci amerických misií, napríklad v programe Apollo, ale aj sovietskych misií kozmických sond Luna v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia.
Po dôkladnej vedeckej analýze a štúdiu týchto vzoriek sme sa, samozrejme, dozvedeli veľa informácií o Mesiaci. Pravdou však naďalej zostáva, že Mesiac ako planetárne teleso je veľmi veľký, aj keď sa bežnému pozorovateľovi zo Zeme môže zdať malý. Vzorky privezené predchádzajúcimi misiami pochádzali z úplne iných lokalít na povrchu Mesiaca a ich vek sa analýzou stanovil približne v rozmedzí od troch do štyroch miliárd rokov. Tieto vzorky nám teda pomohli sústrediť náš lunárny a geologický výskum na toto spomínané obdobie.
Oblasť, na ktorú sa zameria čínska misia Chang’e-5, vykazuje znaky prítomnosti oveľa mladších hornín – len 1,33 miliárd rokov starých. V geologickom časovom meradle je takýto rozdiel významný, pretože nám pomôže zamerať sa na oveľa mladšie obdobie ako doteraz.
Odlišný koncept
V rámci kozmického programu sa Čína väčšinou spolieha na vlastné technológie a samostatne prechádza jednotlivými etapami vývoja v kozmonautike. Misia Chang’e-5 nie je výnimkou. Jej koncept v žiadnom prípade nekopíruje bývalé sovietske misie, akou bola napríklad misia Luna 24 v roku 1976, a nebude ani nasledovníkom bývalých amerických lunárnych misií.
Sonda bude pozostávať z niekoľkých samostatných komponentov – servisný modul, pristávací modul (lander), modul pre štart z povrchu Mesiaca (ascent unit) a návratový modul. Koncept celej misie je teda úplne odlišný od misie sondy Luna 24, ktorá mala podobný cieľ, no vzletový modul bol v jej prípade aj návratovým – vrátil sa celý aj s nákladom vzoriek z povrchu Mesiaca.
Čínska sonda Chang’e-5 využije komplikovaný proces dokovania – spojenia vzletového modulu po štarte z povrchu Mesiaca so servisným modulom. Dokovanie (spojenie) oboch modulov sa udeje na orbite okolo Mesiaca vo vzdialenosti približne 400 000 km od Zeme. Vzorky sa následne automaticky prenesú do návratovej kapsuly na palube servisného modulu. Kapsula sa potom oddelí a ako návratový modul sa vráti späť na Zem.
Samotná misia bude takto zahŕňať aj jedno prvenstvo v kozmonautike – bude to prvá robotická misia obsahujúca dokovanie pri inom planetárnom telese. Kapsula návratového modulu by mala pristáť v oblasti Vnútorného Mongolska (oblasť v Číne). Inžinieri a vedci plánujú z dôvodu minimalizácie rizika vykonať tento proces v časovom rozsahu jedného lunárneho dňa (14 pozemských dní).
Vedecké prístroje
Sonda Chang’e-5 má v rámci misie vedecké ciele a tento fakt sa odzrkadľuje aj na palubnom náklade (payload), ktorý primárne pozostáva z vedeckých prístrojov a zariadení. Z doteraz zverejnených informácií je zrejmé, že medzi primárne prístroje budú patriť najmä radar LRPR (Lunar Regolith Penetrating Radar), spektrometer LMS (Lunar Mineralogical Spectrometer) a tiež kamera PCAM, ktorá je zaujímavá nielen pre výskumníkov, ale aj pre širokú verejnosť. Táto kamera bude disponovať funkciou stereo-panoramatického snímania okolia činnosti sondy.
Zaujímavosťou misie bude zber vzoriek. Samotné vzorky sa nebudú odoberať z povrchu Mesiaca, ale z hĺbky asi dvoch metrov pod povrchom. Nazbierané vzorky by mali vážiť približne dva kilogramy. Pri vŕtaní a tiež pri samotnom zbere vzoriek bude sonde asistovať práve radarový systém LRPR, ktorý sa v limitovanej podobe vyskúšal už na predchádzajúcej čínskej lunárnej misii – na palube mesačného rovera Yutu.
Priebeh misie
Sondu Chang’e-5 vynesie do kozmu a následne na lunárnu misiu čínska nosná raketa Long March 5. Do slovenčiny môžeme jej názov preložiť ako Dlhý pochod. Tento raketový nosič je prvou čínskou raketou z kategórie ťažkých nosičov. Samotný štart a začiatok misie sondy Chang’e-5 sa zatiaľ plánuje na koniec roku 2017.
Letové údaje, údaje z misie a telemetriu sondy, tzv. TTC, bude CNSA pravdepodobne sledovať v rámci svojich vlastných možností. Zatiaľ však nie je vylúčené ani využitie kapacít iných veľkých kozmických agentúr, akými sú európska ESA alebo americká NASA. V minulosti už takto Čína využila kapacity ESA. Aj to je jedným z dôkazov, že výskum vesmíru a skúmanie nových svetov mimo našej Zeme si v každom prípade zaslúži medzinárodnú spoluprácu – aj keď nie vo všetkých aspektoch akejkoľvek kozmickej misie, tak minimálne v niektorých z nich. My všetci totiž (zatiaľ) žijeme na jednej malej, modrej bodke v obrovskom vesmíre.
Ing. Jozef Kozár, PhD.,
Mars Systems Laboratory
Foto CNSA
Autor pôsobí v oblasti technologického výskumu planét Slnečnej sústavy.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Slovo regolit pochádza z gréckych slov rhegos (pokrývať) a lithos (kameň). Je to vlastne zvetralinový plášť, nespevnený heterogénny materiál, pokrývajúci povrch Zeme, Mesiaca, niektorých asteroidov, ako aj iných planét. Vo všeobecnosti je to všetko medzi nezvetranými skalami a vzduchom.
Takmer celý povrch Mesiaca pokrýva regolit, nazývaný aj mesačný prach, holá skala sa nachádza iba v niektorých strmých kráterových stenách. Zvetralinová vrstva sa vytvorila počas 4,6 mld. ročnej histórie Mesiaca dopadmi meteoritov a mikrometeoritov. Vrstva zvetralín má v priemere 4 – 5 m, v starých horských regiónoch aj 10 – 15 m. Priemer jednotlivých zŕn je približne 100 µm.
Na Zemi je súčasťou regolitu pôdna vrstva, nespevnené úlomky hornín pochádzajúce zo zvetrávacích procesov.