Hlavnou témou januárového čísla časopisu Quark sú sliny. V príspevku Kataríny Janšákovej z Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK v Bratislave sa o týchto nenápadných telesných tekutinách dozviete veľa zaujímavých informácií. Napríklad to, že denne sa nám môže vytvoriť až 1,5 litra slín, ktoré obsahujú z 98 % vodu. Zabezpečujú pre nás množstvo funkcií a v budúcnosti by mohli dopĺňať a uľahčovať diagnostiku nášho zdravotného stavu.
Obyčajné sliny
Berieme ich automaticky a ich prítomnosť si nijako mimoriadne neuvedomujeme. Sprevádzajú nás doslova každú minútu. Bez nich by sme nevedeli vykonávať rutinné činnosti ako rozprávanie, prehĺtanie či jedenie a rozhodne by sme sa necítili komfortne. Majú svoje miesto v spoločenskom vnímaní aj v medicíne. Reč je o nenápadných telesných tekutinách – slinách.
Sliny sa vylučujú prostredníctvom troch párov hlavných slinných žliaz a produkujú ich acinárne bunky. Slinné žľazy patria do skupiny exokrinných žliaz, čo znamená, že svoj produkt nevylučujú do krvi. Príušné, teda parotídové slinné žľazy sú najväčšie a prispievajú k celkovému objemu sliny približne 20 až 25 %. Podsánkové, submandibulárne žľazy zabezpečujú 70 až 75 % celkového objemu. Podjazykové, čiže sublinguálne slinné žľazy poskytujú najmenší objem sliny približne do 5 %.
Okrem hlavných žliaz nám sliznicu úst pokrýva veľké množstvo malých, minoritných žliaz, ktorých vyprodukované množstvo slín je, čo sa týka celkového objemu, zanedbateľné, ale sú podstatné pre tvorbu a udržiavanie biofilmu v ústach. Okrem spomínaných žliaz rozlišujeme tiež Von Ebnerove žľazy nachádzajúce sa na jazyku.
Ľudské telo denne vytvorí približne do 1,5 litra slín v závislosti od veku, pohlavia, prijatých tekutín a zdravotného stavu. V priebehu dňa je produkcia slín najväčšia a postupne k večeru klesá. Fyziologické, automatické vylučovanie slín je ovládané autonómnym nervovým systémom, teda súhrou sympatikového a parasympatikového nervového systému. Samozrejme, samotné slinenie je závislé aj od mnohých faktorov, ako sú príjem tekutín, fyzická aktivita, prežívaný stres a emócie (súvisiace práve s ovládaním nervovým systémom) či zdravotný stav.
Molekulárna kuchyňa
V novej sérii článkov s názvom Veda v kuchyni sa pozrieme na pozoruhodné skutočnosti odohrávajúce sa v kuchyni, ukážeme si niektoré triky a uvedieme aj niekoľko receptov.
Pozitívne starnutie
O problémoch súvisiacich so starnutím, ale najmä o pozitívnom pohľade na starnutie sme sa rozprávali s Janou Kordačovou z Ústavu experimentálnej psychológie Centra spoločenských a psychologických vied SAV v Bratislave.
Aj sušenie je veda
Sušenie je významný technologický proces. Inovátori zo Strojníckej fakulty STU v Bratislave vyvinuli novú vákuovú sušiareň na sušenie biologických materiálov.
Stáda proti ohňu, Umelecké dielne Egypta, Nálezy na Cypre, Ekotrblietky z celulózy, Chemikália agresivity, Veda o lúskaní, Žralok ako škrabadlo, Dinosaurus s kyjom, Naše šťastné dvojhviezdy, Súťaž v tvorbe prvkov, Zmenšujúce sa orangutany, Roztavená planéta, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v januárovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.
Výber článkov v januárovom čísle časopisu Quark
Hodvábna cesta praveku
Vstúpiť do Džarakuduku, oblasti v samom srdci rozsiahlej stredoázijskej púšte Kyzylkum, je ako vstúpiť do impozantného evolučného laboratória, ktoré dokáže vytvoriť len príroda.
Supernova naživo
Niekedy ste skrátka na pravom mieste v pravý čas. A to bol presne aj prípad, keď sa blízka hviezda stala supernovou, zatiaľ čo ju vedci už pozorovali.
Kde líšky dávajú dobrú noc…
Líška hrdzavá je naša bežná šelma štíhlej postavy. Považujeme ju za súmračné zviera, ktoré má ako jediné z čeľade psovitých vertikálnu zrenicu, akú má aj mačka.
Najcennejšie lesy Slovenska
Pralesy sú lesy, ktoré s minimálnymi zásahmi človeka prežili do súčasnosti. Na Slovensku vznikla 1. decembra 2021 rezervácia Pralesy Slovenska. Jej vyhlásenie je zavŕšením dlhoročného úsilia.
Biely január
Množstvo a kvalita napadaného snehu u nás slúžia ako akési univerzálne meradlo kvality zimy. V našich zemepisných šírkach to zväčša nebýva práve jednoduché.
Pesticídy – ochrana či hrozba?
Pesticídy sa stali primárnym nástrojom v modernom poľnohospodárstve a ich aplikácia je v súčasnosti takmer nevyhnutná. Sú však skutočne iba pomocníkmi?
Zajtra sa začína dnes
Vývoj neustále napreduje aj v oblasti dopravy, ktorá sa snaží vyhovieť našim často protichodným nárokom. Otázka je, do akej miery sme na zmeny pripravení.
Užitočné rany krajiny
Je ľahké pozerať sa na bane iba ako na nepekné otvorené rany v krajine. Náš svet by bez baní vyzeral inak, lenže naša civilizácia by bez nich nikdy nevznikla.
Zarastajú!
V posledných desaťročiach zaznamenali vo väčšine štátov EÚ výrazný úbytok aktívne využívanej poľnohospodárskej pôdy. Tento úbytok môže byť okrem iných dôsledkov reprezentovaný jej zarastaním.
Hra svetla a hmoty
Ak svetlo a látku spolu zatvoríme do malého priestoru, rozdiel medzi nimi sa stráca a pozorujeme nové častice, ktoré sú zmesou oboch.
Červené machule na astrofotografiách
Astrofotografia je veľmi efektívnym nástrojom v popularizácii vedy ako takej. Dokáže zachytiť záznam nočnej oblohy, aký naše oko nedokáže vnímať.
Vikingovia na Azorách
Azorské prostredie sa podľa výskumníkov začalo meniť očividnými ľudskými zásahmi už v rokoch 700 až 850, teda stáročia pred príchodom Portugalcov.
Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch začiatkom januára 2022, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.