- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Čo nájdete v Quarku 11/2021 

V hlavnej téme novembrového čísla časopisu Quark sa jej autor Martin Kundrát z košického laboratória PaleoBioImaging na UPJŠ zaoberá skúmaním objavených skamenelín archeopteryxov a najmä príbehom ôsmeho exemplára s prezývkou Fantóm.

Slovenský archeopteryx

Nad jurskou tropickou lagúnou sa znenazdajky objavil nezvyčajný tvor. Bol ozubený, operený a ťažkopádne mával krídlami. Archaeopteryx sa stal predzvesťou evolučnej drámy, počas ktorej sa dinosaury menili na lietajúce tvory. Ich potomkovia úspešne ovládli svet nad našimi hlavami a neohrozene mu panujú doteraz.
Novodobý príbeh archeopteryxa sa začal presne pred 160 rokmi. V istom bavorskom lome neďaleko Solnhofenu objavili v roku 1860 pierko v jemnozrnom (tzv. litografickom) vápenci. Skamenelinu pravekého (archeo) pierka (pteryx) náležite pokrstil profesor Hermann von Meyer – pomenoval ho Archaeopteryx lithographica. Jeho predstavy o vlastníkovi pierka sa zhmotnili o necelý rok neskôr. Pohľad na operenú kostru archeopteryxa bol pohľadom cez časovú dimenziu vzdialenú 150 miliónov rokov.
Ak mal perie, tak to bol vták, pomyslel si H. von Meyer, ktorý nezapochyboval o vtáčej identite archeopteryxa. Prítomnosť ozubených čeľustí, ostrých pazúrov a dlhý kostený chvost zjavne jeho presvedčeniu neprekážali. Kritikou však nešetrili vtedajší kreacionisti, ktorí existenciu vtákov v pravekých solnhofenských vápencoch považovali za nemožnú. Verdikt bol nekompromisný: Archaeopteryx nemôže byť vtákom! Bol to jašter, tvrdil Andreas Wagner, ktorý neváhal bez akejkoľvek detailnej analýzy premenovať archeopteryxa na záhadného jaštera, latinsky Griphosaurus.
Zatiaľ čo sa nemeckí kolegovia sporili o identitu, operenú skamenelinu získalo Prírodovedné múzeum v Londýne (1863). Jeho riaditeľom a zakladateľom bol významný porovnávací anatóm Richard Owen, ktorý potvrdil vtáčiu identitu archeopteryxa a zakúpenú skamenelinu pomenoval po svojom – Archaeopteryx macrurus. Historickým paradoxom je, že R. Owen, mimochodom tvorca názvu Dinosauria, nerozoznal na kostre archeopteryxa znaky dinosaurov. Nevedel alebo nechcel?
V tom období sa už vo viktoriánskej spoločnosti blysli prvé evolučné teórie Charlesa Darwina, Alfreda Wallacea a neskôr aj profesora Thomasa Huxleyho. T. Huxley, na rozdiel od svojho dlhoročného rivala Owena, identifikoval až 35 znakov, ktoré evokovali príbuzenstvo medzi vyhynutými dinosaurami a žijúcimi vtákmi. Na zasadnutí Kráľovskej spoločnosti Huxley smelo vyhlásil: Vtáky vznikli z dinosaurov. Stalo sa tak v tom istom roku, v ktorom Owen opísal svojho archeopteryxa.

Poznať svoj model

Máloktorá veda sa dotýka nášho života tak ako meteorológia. O tom, ako vznikajú predpovede a čo všetko ovplyvňuje počasie, sme sa rozprávali s meteorológom Miroslavom Šingerom zo SHMÚ a Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave.

Zabudnutá entomofágia

Kým prapraprabratia šimpanzy sa naďalej potulujú africkým pralesom, my sa prechádzame po Mesiaci. Za tento zázrak vďačíme nášmu mozgu, ktorý je svojou komplexnosťou a efektivitou unikátny v celej živočíšnej ríši.

Humorné nobelovky

Ig Nobelove ceny sa udeľujú za práce poukazujúce na to, že aj tie zdanlivo absurdné objavy môžu priniesť v praxi využiteľné poznatky. Ani jedna ocenená práca nie je šarlatánska a každá bola publikovaná vo vedeckom či odbornom časopise.

Druhý mozog, Štrukturálne farby, Životodarné erupcie, Zemetrasenia v piktogramoch, Antimikrobiálny mýtus, Modrá slovná zásoba, Darwinova mora, Genetika nepustí, Matematika jabĺk, Lietajúce senzory, Upírie priateľstvá, Listy v tieni gilotíny, to je výber ďalších tém, ktoré nájdete v rubrike Magazín. Samozrejme aj v novembrovom čísle Quarku sa môžete otestovať a precvičiť si mozgové bunky na zaujímavých úlohách.

Výber článkov v novembrovom čísle časopisu Quark

Biftek z tlačiarne

Ľudia už celé desaťročia hľadajú náhrady tradičných potravín. Morské riasy, sója a sójové produkty, dokonca hmyz… riešenia sa hľadajú aj pre klasických mäsožravcov medzi nami. A možno sú prekvapivo jednoduché.

Kosť pre psa

Astronómovia pomocou ďalekohľadu VLT (Very Large Telescope) v Čile získali dosiaľ najostrejšie a najpodrobnejšie zábery asteroidu Kleopatra. Pozorovania umožnili určiť tvar a spresniť hmotnosť podivného telesa, ktoré svojím vzhľadom pripomína veľkú kosť.

Zo života vĺčat

Vlky sú v období, keď majú mláďatá, veľmi opatrné. Len čo zaregistrujú rušivý pohyb v blízkosti brlohu, poodnášajú mláďatá na iné miesto. Preto sa treba pri ich fotografovaní správať veľmi obozretne a rozvážne.

Zvláštne sesternice včiel

Súčasné zmeny klímy priaznivo vplývajú na šírenie sa extrémne teplomilných samotárskych včiel z rodu drevár smerom na sever. Mierne zimy spôsobujú, že u nás dokážu prezimovať aj vyliahnuté aktívne lietajúce jedince.

Kráľovský chodník

V uzučkej rokline El Chorro v provincii Málaga na juhu Španielska sa nachádza chodník, ktorý bol kedysi známy ako najnebezpečnejší na svete. V súčasnosti je už dostupný takmer každému.

Nestačí len spomaliť

Každú tretiu nedeľu v novembri si pripomíname Svetový deň spomienky na obete dopravných nehôd. A keďže každoročne vo svete zomrie pri automobilových nehodách viac ako milión ľudí, je jasné, že spomienka nestačí.

Antény rastú do neba

Prvú anténu, ktorá bola schopná prenášať rádiový signál, zostrojil Guglielmo Marconi z drevenej žrde, na ktorú pripevnil kus drôtu. Týmto prvým vztýčeným kusom dreva z roku 1896 sa začali preteky o čo najvyššie telekomunikačné zariadenia.

Vegetačné indexy

Rozvoj prostriedkov a metód diaľkového prieskumu Zeme umožňuje veľkoplošný, časovo a finančne efektívny monitoring stavu ekosystémov kdekoľvek na Zemi.

Reč orloja

Orloj na pražskej Staromestskej radnici vyzerá na prvý pohľad ako prekomplikované hodiny a pravdepodobne sa málokto hlbšie zamyslel, čo všetko je možné z nich vyčítať.

Testovanie kvantovej gravitácie

Jedným z nenaplnených snov Alberta Einsteina bola jednotná formulácia všetkých fyzikálnych zákonov. Leitmotívom vo fyzike bolo totiž práve spájanie teórií.

Svedectvo pravekého jazera

V národnom parku White Sands na juhu strednej časti Nového Mexika našli v sedimentoch pri brehu dávno vyschnutého jazera Otero zreteľné odtlačky ľudských nôh, ktoré dokazujú, že ľudia prišli do Severnej Ameriky dávno pred poslednou ľadovou dobou.

Nové vydanie časopisu Quark si môžete kúpiť v novinových stánkoch od 2. novembra 2021, prečítať na webovej stránke časopisu alebo vyzdvihnúť priamo vo vašej schránke.

Komentáre