Nový rok 2023 je pred nami a my by sme ho chceli v tomto prvom tohtoročnom jazykovom príspevku začať v úsmevno-vážnom tóne. Povieme si niečo o tom, ako je dobré venovať pozornosť štylistickej stránke našich jazykových, najmä ústnych prejavov.
Medzi frekventované nedostatky v ústnej komunikácii okrem gramatických chýb, zlej výslovnosti či intonácie patria často opakované, nadbytočné slová, ktorými si hovoriaci pomáhajú ako barličkami. Mnohí nimi vypĺňajú takmer každú výpoveď, čo pôsobí nielen rušivo, ale aj bezobsažne. Takéto výplnkové výrazy sa nazývajú vatové slová alebo jednoducho vata. Sú to jednak opakovane používané kontaktové výrazy, ako vieš, chápete, rozumieš, predstav si, dalo by sa povedať, ale najmä častice ako, vlastne, teda, teda ako, možno, proste/prosto, v podstate a pod.
Chronicky známym výrazom je častica ako. Príkladom jej nevhodného používania sú takéto výpovede: A potom sme ako mali prvé dieťa. Bolo to ako dievča. V siedmich začalo chodiť ako do školy. Častici ako konkurujú ostatné spomenuté častice. Nezmyselné opakovanie slova vlastne dokladá tento text: Vezmeme si vlastne špagát. Potom ho vlastne obkrútime okolo drievka a vznikne nám vlastne taká cievka. Odmietavý postoj k nadužívaniu častíc proste/prosto dokladá vtipné vyjadrenie proste sproste/prosto sprosto.
Vatovým slovám sa často nevyhnú ani autori publicistických reportáží. Tie sa takisto vyznačujú častým reťazením nadbytočných častíc: Cez deň boli vlastne nasadené maximálne počty policajtov. V tejto chvíli je to už teda pokojnejšie, aj keď teda v uliciach stále vidieť policajtov. Videli sme ich, ako teda ráno kontrolovali autá. V súčasnosti sa medzi moderátormi dostala do kurzu častica možno: Zaujíma nás stanovisko možno českej strany. – Ide o to, nakoľko sú možno informačné služby konkurencieschopné. – Aký je vzťah možno štátu k možným pôžičkám. V uvedených vetách sa častica možno použila nenáležito.
Novinárska práca kladie nároky na rýchlosť, pohotovosť, selektívnosť v mase informácií. Aj v dôsledku stresu sa stáva, že do štylizácie novinárov vkĺznu nevítané menšie či väčšie jazykové lapsusy. Nechceme tu robiť zoznam takýchto pokĺznutí, iba na vybraných príkladoch poukážeme na výsledný neželaný efekt.
Ako prvý typ spomenieme pleonazmus, čiže nadbytočné hromadenie významovo blízkych slov. Príkladom je výraz bývalý expremiér, v ktorom sa duplikuje význam bývalý latinskej predpony ex- s prídavným menom bývalý. Zdrojom kumulujúcich štylizácií bývajú aj kontaktové relácie, ktoré stavajú na improvizácii a pohotovej reakcii moderátora. Často sú spojené so súťažou a pri jednej z nich moderátor privítal telefonujúceho poslucháča slovami: Na linke máme možno potenciálneho výhercu. V tejto výpovedi sa duplikuje význam príslovky možno spojením prídavného mena potenciálny, ktorý má význam možný. Zamýšľaný význam sa dalo vyjadriť formuláciami: Na linke máme potenciálneho výhercu alebo Na linke máme možného výhercu, či Na linke máme možno výhercu.
Ďalším typom nevhodných štylizácií je kontaminácia, čiže skríženie slovesných väzieb, o ktorej sme v Quarku už písali. Jej výsledkom môže byť nelogická informácia. Napríklad v reportáži o protestnej akcii pracovníkov redaktor hovoril o tom, že protestujú za zachovanie mzdových tabuliek. Zjavne sa tu skrížila väzba slovesa protestovať, ktoré sa viaže s predložkou proti, s väzbou slovesa demonštrovať či manifestovať, ktoré sa spájajú s predložkou za. Účastníci protestu v skutočnosti demonštrovali (manifestovali) za zachovanie mzdových tabuliek alebo protestovali proti zrušeniu mzdových tabuliek.
Práca novinárov a redaktorov je náročná a predovšetkým v súčasnom hektickom tempe často poznačená stresom, ktorý býva príčinou rozličných jazykových prešľapov. Jednako by mali dbať na to, aby sa zo sporadických chýb nestal zlozvyk. O to isté by sa mali usilovať aj ostatní používatelia slovenčiny.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave