- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Denisovania v Laose

Vedci sa domnievajú, že v juhovýchodnej Ázii objavili zub, ktorý mohol patriť príslušníkovi záhadnej skupiny hominidov, nazývanej denisovania, ktorých DNA radí k blízkym príbuzným neandertálcov.

Rôzne pohľady na nájdený zub, ilustrácia Nature Communications (2022). DOI: 10.1038/s41467-022-29923-z

Analýzy štruktúry zubu a zloženia bielkovín naznačujú, že stolička patrila dievčaťu z rodu Homo. Podľa paleoantropológa Fabricea Demetera z Kodanskej univerzity a jeho kolegov zomrela vo veku od 3,5 do 8,5 roka.
Na Tibetskej náhornej plošine sa predtým našla denisovanská stolička, stará najmenej 160 000 rokov. Novoobjavený zub sa na ňu výrazne podobá. Odhadovaný vek sedimentov a fosílnych zvieracích kostí v jaskyni Cobra v Laose, kde sa zub našiel, určuje jeho vek na 164- až 131-tisíc rokov. Zdá sa, že juhovýchodnú Áziu pred asi 40 000 až 150 000 rokmi obývalo najmenej päť druhov rodu Homo vrátane denisovanov, uvádza F. Demeter. Ďalšími boli Homo sapiens, Homo erectus, Homo luzonensis a Homo floresiensis, známy aj ako hobit.
Niektorí vedci považujú denisovanov skôr za jednu z viacerých príbuzných populácií Homo než za samostatný druh. Bez ohľadu na to, akú identitu skutočne mali, zub z jaskyne Cobra napovedá, že títo hominidi obývali tropické lesy juhovýchodnej Ázie aj chladné horské pásma strednej Ázie a Sibír.

Zo stránky ScienceNews spracovala BP

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 7/2022. Ak ešte nie ste našou predplatiteľkou/naším predplatiteľom a chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.