Približne 2 000 aktívnych a 3 000 neaktívnych satelitov na obežnej dráhe našej planéty sa stretne s miliónom objektov väčších ako jeden centimeter. Radar sa dá použiť na výpočet a predpovedanie obežnej dráhy iba malej frakcie (približne 20 000 objektov väčších ako 10 cm) s presnosťou niekoľko 100 m. Pri rýchlostiach do 7 km/s však tieto objekty predstavujú veľké riziko pre aktívne satelity. Aby sa minimalizovalo riziko kolízií a bolo možné plánovať budúce misie na odstraňovanie odpadu z vesmíru, je nevyhnutné poznať ich presnú obežnú dráhu. Ideálnym základom sú merania vzdialenosti laserom. A práve v meraní vzdialeností od kozmického odpadu za denného svetla zaznamenali prvé úspechy vedci laserovej stanice Graz Lustbühel pri Inštitúte pre vesmírny výskum (IWF) Rakúskej akadémie vied. Použitím metódy laserového zameriavania, ktorá kombinuje špecializované ďalekohľady, detektorové polia a filtre pôsobiace na špecifické vlnové dĺžky, vedci úspešne zvýšili kontrast objektov vo vzťahu k dennej oblohe, čím dramaticky rozšírili pozorovacie schopnosti. Merania dosahujú presnosť až jeden meter. Difúzne odrážané laserové svetlo z vesmírnych trosiek sa prijíma pomocou jednoduchých fotónových detektorov a vzdialenosť sa vypočíta z času letu svetla, vysvetľuje výskumník IWF Michael Steindorfer. Použitím novej techniky bude nielen možné sledovať predtým nespozorovateľné objekty, ktoré sa skrývali na oblohe, ale vylepšia sa predpovede obežnej dráhy vesmírnych úlomkov, a tak sa významne zvýši čas, ktorý je k dispozícii na pozorovanie a udržanie satelitov v bezpečí.
Zo stránky Esa spracovala BP