V severnom Mjanmarsku našli paleontológovia kúsok jantáru datovaný do obdobia spred viac ako sto miliónov rokov. Obsahoval fosilizované plodnice slizovky z existujúceho rodu Stemonitis. Vzorka pozostáva zo skupiny šiestich stonkových plodníc, sporokarpov, ktoré uviazli v živici počas ich mladosti. Krehké plodnice zo stromovej kôry s najväčšou pravdepodobnosťou odtrhla a roztrhala jašterica, ktorá sa tiež lapila v lepivej živici stromov a nakoniec aj spolu s plodnicami fosilizovala, uviedol profesor Jouko Rikkinen z Helsinskej univerzity. Jašterica asi oddelila plodnice v relatívne skorom štádiu, keď slizovka ešte nemala vypustené spóry, čo teraz odhaľuje cenné informácie o evolučnej histórii týchto fascinujúcich organizmov. Podľa vedcov sú stonkové plodnice starej slizovky nerozoznateľné od Stemonitis, jednej z dvoch hlavných línií slizoviek.
Fosília poskytuje jedinečný pohľad na životnosť ekologických adaptácií slizoviek. Interpretujeme to ako dôkaz silného environmentálneho výberu. Zdá sa, že slizovky, ktoré šíria veľmi malé spóry pomocou vetra, mali v tomto výhodu. Schopnosť slizoviek rozvíjať dlhotrvajúce pokojové fázy vo svojom životnom cykle, trvajúce roky, pravdepodobne prispieva k pozoruhodnej podobnosti fosílie s jej najbližšími súčasnými príbuznými, uviedol profesor Alexander Schmidt z Göttingenskej univerzity v Nemecku.
Slizovky (lat. Myxomycota) je súhrnné označenie istých jednoduchých parazitických alebo saprofytických hubovitých organizmov, ktorých telo je tvorené špeciálnym druhom stielky, plazmódiom – pohybujúcou sa plazmatickou hmotou. Slizovky sú monofyletickou líniou eukaryot, ktoré produkujú zaujímavé morfologicky zložité plodnice. Fylogeneticky je to starodávna línia v rámci amoebóz (meňavkovce), ale ako väčšina amoeboidných mikroorganizmov je priamy dôkaz ich evolučnej histórie veľmi vzácny, dopĺňa profesor Rikkinen.