Zelená strecha nie je v architektúre nijakou novinkou. Sú krajiny, kde sa strechy zatrávňujú či skrášľujú kvetmi a kríkmi už celé desaťročia. U nás sa tento trend posilňuje práve v posledných rokoch. Čo je skutočne zelená strecha, koľko stojí a aká je náročná na údržbu?
Využiť plochu strechy a urobiť z nej miesto, ktoré produkuje kyslík, zachytáva prach, reguluje teplotu v dome a prináša mnoho ďalších benefitov, je nápad, na ktorý prišli ľudia už pred stáročiami. Už Vikingovia bývali v prístreškoch pokrytých zeminou a rastlinami. Tento priestor využívali na slávnostné účely, ale hlavne ich takáto strecha počas zimných mesiacov chránila pred zimou a v lete zase poskytovala chladné miesto. Na rozdiel od súčasných zelených striech však neboli tie vikinské vodotesné a chýbal im aj systém ochrany pred zverou, ktorá ich neraz aj rozhrabala.
Severský vzor
Škandinávci využívajúci zelené strechy celé storočia postupne zdokonaľovali spôsob ich založenia. Moderné zelené strechy začali písať svoju históriu v 60. rokoch minulého storočia v Nemecku. Odhaduje sa, že až 10 % striech budov v nemeckých mestách je vegetačných. Prím hrá Stuttgart, ktorý sa považuje za hlavné mesto vegetačných striech v Európe. Život vo forme porastu je založený na takmer každej rovnej streche bez ohľadu na to, či ide o rodinný dom, nákupné centrum alebo športovú halu. Mesto leží v kotline, okolité kopce sú porastené vinicami a hustými lesmi. Vďaka vegetačným strechám zostane až 70 % zrážok v meste namiesto toho, aby skončili v kanalizácii. Funguje to jednak ako prevencia záplav, ale predovšetkým má mesto vďaka tomu celoročne veľmi príjemnú klímu.
Odborníci pripomínajú, že hoci nič nebráni tomu, aby sa zelené strechy využívali aj na vidieku, je len prirodzené, že trendom sa stávajú práve v mestách, kde je zelene menej. Založenie takejto strechy je relatívne jednoduché a dá sa urobiť aj pri rekonštrukcii domu či oprave starej strechy, nemusí ísť teda o novostavbu. Zelená úprava strechy dokáže predĺžiť jej životnosť aj o 50 rokov.
Tajomstvo je vo vrstvení
Podľa hrúbky zeminy a druhu vysadených rastlín sa vegetačné strechy delia na extenzívne a intenzívne.
Obe majú rovnaké základné vrstvy, ale líšia sa hrúbkou a druhom vegetačného substrátu, ktorý určuje, aké druhy rastlín môžu na streche rásť, vysvetľuje odborníčka na strešné systémy Sika Eva Rippelová. Na intenzívnych strechách môže mať podľa nej zemina hrúbku aj 1,5 metra (ako minimum sa pre tento typ uvádza hrúbka 12,8 cm), čo však znamená, že strecha musí mať v takomto prípade vyššiu únosnosť. Potom však na nej môžu rásť aj kríky, prípadne stromy a môže slúžiť ako plnohodnotná záhrada či farma. Menej náročným riešením, čo sa týka starostlivosti a vstupných nákladov, je extenzívna strecha, ktorej vrchnú vrstvu tvorí tenká vrstva zeminy alebo trávový koberec (hrúbka od 2 cm do 12,7 cm), v ktorom sa bude dobre dariť rastlinám odolným proti suchu, vlhku aj chladu.
V oboch prípadoch však zelená strecha pozostáva zo 6 vrstiev. Prvou je samotná strešná nosná konštrukcia, ktorá tvorí základ. Na ňu sa aplikuje porozábrana – vrstva zabraňujúca prenikaniu vodnej pary zvnútra domu do tepelnej izolácie. Ako vrstva tepelnej izolácie sa používa minerálna vlna, penový polystyrén alebo PIR/PUR dosky. Ak sa zelená strecha robí na budove, v ktorej sa nebude bývať, teda napríklad na garáži, táto vrstva sa podľa expertov môže vynechať. Na vrstvu tepelnej izolácie sa ukladá hydroizolácia, ktorá bráni vnikaniu vody do interiéru budovy a zároveň udržiava vlhkosť a vlahu v zemine. Regulácii vlhkosti v zemine pomáhajú ďalšie vrstvy, akými sú drenážna, akumulačná a filtračná vrstva. Zelenú strechu potom kompletizuje vrstva zeminy a v nej nasadená vegetácia.
R, foto Pixabay