Vedci už dávno vedia o malom elektrickom náboji, ktorý prenášajú živé organizmy, napríklad hmyz. Ukazuje sa však, že rojaci sa hmyz by mohol meniť náboj vo vzduchu vo veľkom meradle a významne prispievať k celkovému elektrickému náboju atmosféry.
Na tento objav prišli výskumníci náhodou. V skutočnosti nás zaujímalo, ako atmosférická elektrina ovplyvňuje biológiu, objasňuje biológ Ellard Hunting z Bristolskej univerzity v Anglicku. Keď však roj včiel preletel ponad senzor na zachytávanie atmosférickej elektriny, vedci začali tušiť, že vplyv môže byť aj opačný. E. Hunting a jeho tím biológov a fyzikov merali zmenu sily náboja, keď nad senzorom prelietavali ďalšie roje včiel, a odhalili priemerný nárast napätia o 100 voltov na meter. Čím hustejší bol roj, tým väčší náboj vznikol.
To ich inšpirovalo k úvahám o ešte väčších hmyzích rojoch, ako boli obrovské roje kobyliek, ktoré v staroveku sužovali Egypt. Tím meral náboje jednotlivých púštnych kobyliek Schistocerca gregaria za letu vo veternom tuneli. Na základe údajov o hustote roja kobyliek z iných štúdií potom počítačovou simuláciou rozšírili merania na odhad elektrického náboja celého roja. Zistili, že mračná kobyliek by mohli produkovať elektrickú energiu vo voltoch na meter porovnateľne s búrkovými oblakmi.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP