Tím astronómov objavil v obývateľnej zóne hviezdy L 98-59 niekoľko pozoruhodných exoplanét. Jedna z nich je zrejme pokrytá oceánom, iná má polovičnú hmotnosť ako Venuša a je tak najľahším telesom, aké bolo dosiaľ zaznamenané metódou meraní radiálnych rýchlostí.
Vedci na svoje pozorovania použili ďalekohľad VLT (Very Large Telescope) na observatóriu ESO (European Southern Observatory) v Čile. Našli pritom tiež známky možnej celkovo už piatej planéty, ktorá by mohla obiehať v obývateľnej zóne hviezdy L 98-59.
V obývateľnej zóne
Planéta v obývateľnej zóne môže mať atmosféru, ktorá by mohla umožniť existenciu života a zaistiť jeho ochranu, tvrdí María Rosa Zapatero Osoriová z madridského Centra pre astrobiológiu, spoluautorka štúdie publikovanej v časopise Astronomy & Astrophysics. Detekcia známok života na exoplanétach závisí od našej schopnosti skúmať ich atmosféry. Súčasné teleskopy však nedosahujú rozlíšenie potrebné na tieto pozorovania pri malých, kamenných planétach. Novoskúmaný planetárny systém je aj preto atraktívnym cieľom budúcich pozorovaní.
Hviezda sa nachádza len 35 svetelných rokov od Slnka a ako sa ukazuje, obiehajú okolo nej kamenné exoplanéty podobné Zemi alebo Venuši, ktoré sú v správnej vzdialenosti od materskej hviezdy, aby na nich panovali priaznivé teploty. Pomocou ďalekohľadu VLT boli vedci schopní zistiť, že hneď trojica planét systému L 98-59 by vo svojom vnútri či v atmosfére mohla obsahovať vodu. Dve planéty najbližšie k materskej hviezde sú pravdepodobne suché svety, alebo obsahujú len malé množstvo vody. V prípade tretej by však voda mohla tvoriť až 30 % celkovej hmotnosti a išlo by teda o skutočný oceánsky svet. Vedeckému tímu sa ďalej podarilo objaviť skryté exoplanéty, ktoré dosiaľ neboli v systéme L 98-59 známe. Astronómovia odhalili štvrtú planétu a majú podozrenie na prítomnosť piatej, ktorá obieha v tej správnej vzdialenosti od svojej hviezdy, v zóne, kde by na jej povrchu mohla existovať kvapalná voda. Zaznamenali sme známky prítomnosti terestrickej planéty v obývateľnej zóne tohto systému, upozorňuje vedecký pracovník a hlavný autor štúdie Olivier Demangeon z portugalskej Univerzity v Porte.
Technický prelom
Výskum predstavuje technický prelom, pretože vedci dokázali meraním radiálnych rýchlostí určiť, že najvnútornejšia planéta systému má hmotnosť asi polovicu hmotnosti Venuše. Ide teda o doteraz najľahšiu exoplanétu zaznamenanú sledovaním pohojdávania hviezdy spôsobeného gravitačným pôsobením obežnice. Vedci použili spektrograf ESPRESSO a ďalekohľad VLT. Bez presnosti a stability, ktorú ponúka prístroj ESPRESSO, by tieto merania vôbec neboli možné, dopĺňa María Rosa Zapatero Osoriová. Je to ďalší krok vpred k našej schopnosti merať hmotnosti tých najľahších exoplanét.
Vedci po prvý raz zaznamenali v systéme L 98-59 trojicu planét v roku 2019 prostredníctvom satelitu TESS, ktorý využíva metódu tranzitov. Pri nej sa parametre obiehajúceho telesa určujú meraním poklesu jasnosti, ktorý planéta spôsobí pri prechode popred disk materskej hviezdy. Doplnením meraní radiálnych rýchlostí sa však tímu podarilo objaviť ďalšie planéty a určiť hmotnosti a polomery dovtedy známej trojice telies. Pokiaľ chceme vedieť, z akého materiálu je planéta zložená, potrebujeme poznať aspoň jej hmotnosť a polomer, vysvetľuje vedúci tímu O. Demangeon. Vedci dúfajú, že budú môcť pokračovať prostredníctvom pripravovaného kozmického teleskopu JWST (James Webb Space Telescope) aj obrieho ďalekohľadu, ktorý ESO buduje v čilskej púšti Atacama. Ľudstvo pátra po planétach podobných Zemi od samotného zrodu astronómie. A teraz sa konečne blížime k okamihu, keď budeme schopní detegovať terestrickú planétu nachádzajúcu sa v obývateľnej zóne svojej materskej hviezdy a budeme môcť skúmať jej atmosféru, dodáva O. Demangeon.
RNDr. Zdeněk Komárek