Farebný október

Dobre je, keď v októbri list zo stromu padá, tento rok požehnaný cestu si hľadá, hovorí pranostika. Október zvyčajne býva už nespochybniteľne jesenným mesiacom s klesajúcimi teplotami a so stromami haliacimi sa do žiarivých farieb.

Jeseň vždy ponúka pestrú paletu farebného lístia. Na stromoch v tomto období môžeme vidieť farby od zelenej cez jasne žltú, oranžovú až po tmavočervenú. Na vzniku a priebehu tohto každoročne sa opakujúceho javu sa významne podieľa počasie.

Odtiene určuje aj počasie

Za zmenu farby lístia v prvom rade môžu kratšie dni, ktoré so sebou prinášajú nižšie teploty, a v konečnom dôsledku už aj prvé mrazíky. Najmä tie dávajú vegetácii jasne najavo, že zima sa blíži.
Listy na stromoch sa najkrajšie sfarbujú vtedy, keď sú slnečné a chladné dni. Nemali by však byť mrazivé, pretože mráz urýchľuje rozklad červeného farbiva. Okrem toho v listoch stromov, respektíve v ich bunkách nie je núdza o vodu, ktorá má však tú známu vlastnosť, že pri zmrznutí zväčší svoj objem. Bunky listov sú pri poklese teploty pod nulu počas prvých mrazov poškodzované ľadovými kryštálmi, ktoré sa v nich zamrznutím vody tvoria. Takéto poškodenie potom v konečnom dôsledku vedie k urýchlenému opadávaniu listov zo stromov a stromy sú holé možno ešte skôr, ako sa stihli zafarbiť.
Fotosyntézou nahromadené látky sa s príchodom jesene sťahujú z listov do konárov, kmeňa a koreňov rastlín. Nakoniec sa samotné zelené farbivo – chlorofyl rozkladá. Jeho funkcia aj funkcia listov pri fotosyntéze a teda výžive stromu sa končí. Listy sa menia zo zelených na rôzne odtiene žltej, hnedej alebo červenej. Až potom listy zo stromu opadnú a ostávajú už iba holé konáre, čo pre strom znamená, že nastáva obdobie vegetačného pokoja.
Vo všeobecnosti však platí, že čím dlhšie trvá teplé počasie na jeseň, tým dlhšie vydržia listy na stromoch. Niekedy nám však krásne pohľady na pestrofarebné lesy môže prekaziť daždivé a veterné počasie, ktoré strhne listy k zemi ešte predtým, než sa dostatočne vyfarbia.

Druhé leto v jeseni

Mesiac október je v mnohých krajinách severnej pologule známy aj svojím druhým letom – tzv. babím letom. Podľa meteorológov je babie leto obdobím suchého, málo veterného, slnečného a cez deň relatívne teplého počasia (noci a rána bývajú aj počas tohto obdobia už jesenne chladné). Toto obdobie obyčajne trvá od polovice septembra do polovice októbra a denná teplota sa počas neho môže vyšplhať až nad 20 °C. Tento jav býva spôsobený stabilnou a rozsiahlou tlakovou výšou – v našich podmienkach takou, ktorá zotrváva nad strednou alebo juhovýchodnou Európou. Každý rok sa babie leto môže prejaviť inak, o čom podľa meteorológov spolurozhoduje cirkulácia vzduchu v širšej európskej oblasti.
Babie leto je jednou z takzvaných singularít v počasí vyskytujúcich sa počas roka. Singularita je odchýlka od dlhodobého priemeru počasia v určitom ročnom období, ktorá sa však pravidelne opakuje. Zväčša trvá jeden až dva týždne, no môže to byť aj oveľa dlhšie. Napríklad rekordne dlhé babie leto trvalo u nás v roku 1959 až sedem týždňov. Bývajú však aj roky, keď sa neprejaví vôbec, alebo je len nevýrazné.