Tohtoročná zima zatiaľ nádielkou snehu lyžiarov veľmi nepotešila. Tí, čo sa rozhodovali využiť najmä vo vianočnom období lyžovanie na Slovensku, pozorne sledovali informácie o snehových podmienkach v našich lyžiarskych strediskách. Medzi známe miesta patrí stredisko pri Ružomberku, ktoré sa v snehových správach objavuje pod názvom Ružomberok-Malinô Brdo či jednoducho Malinô Brdo. Názov je odvodený od pomenovania miestneho vrchu a je známy nielen lyžiarom či turistom.
Nie každý však vie, že názov vrchu má svoju históriu. V článku publikovanom v časopise Slovenská reč (1980, č. 1, s. 41 – 44) ju opísal M. Majtán. Stredoslovenská nárečová podoba názvu vrchu v pohorí Veľká Fatra je Málinô. Ľahko z nej určíme pôvod v slove malina. Dĺžka v slabike Má- je nárečová, vyskytuje sa aj v iných terénnych názvoch tohto slovotvorného typu, napr. Rákytie od slova rakyta (spis. Rakytie), Kálinie od slova kalina (spis. Kalinie). Podoba Málinô pravdepodobne vznikla výpustkou zo slovného pomenovania Málinô brdo. Jednako z najstarších dokladov zo 16. storočia je vrch známy iba pod jednoslovným pomenovaním. Ako vysvetľuje M. Majtán, pri tvorbe špeciálnej mapy v roku 1913 omylom kartografov vzniklo podľa názvu susedného objektu – vrchu Brdo – dvojslovné pomenovanie Malino brdo a to sa prenášalo do ďalších máp aj do širšieho slovenského povedomia. Toto chybné umelé pomenovanie sa potom vžívalo najmä v turistickom prostredí v rozličných podobách a tvaroch, ako Málinô Brdo, Malinô Brdo, Málino Brdo, Malino Brdo, Málinné Brdo či Malinné Brdo. Vo väčšine prípadov sa nimi nepomenúva vrch, ale lyžiarske stredisko, resp. turistická lokalita. Preto sa druhá časť v týchto názvoch píše s veľkým začiatočným písmenom – Brdo.
Názov Málinô je nárečová podoba prídavného mena malinné, t. j. tvaru stredného rodu od prídavného mena malinný. Úradný, štandardizovaný názov vrchu je v súčasnosti Malinné, podoby Málinô, Malinô sú jeho hláskoslovnými nárečovými podobami, v ktorých sa zdvojená spoluhláska nn zjednodušila na n, čo je pre stredoslovenské nárečia charakteristické. Názov Malinné sa skloňuje ako prídavné meno podľa vzoru pekný: (z) Malinného, (k) Malinnému, (na) Malinné, (o) Malinnom, (za) Malinným. Rovnako sa skloňujú nárečové podoby: Málinô/Malinô – (z) Máliného/Maliného, (k) Málinému/Malinému, (na) Málinô/Malinô, (o) Málinom/Malinom, (za) Máliným/Maliným. Názov susedného vrchu Brdo sa skloňuje podľa vzoru mesto: (z) Brda, (k) Brdu, (na) Brdo, (o) Brde, (za) Brdom. V praxi sa stretáme aj s takým skloňovaním, pri ktorom sa prvá časť názvu Malinô skloňuje ako podstatné meno vzoru mesto (na Maline Brde, z Malina Brda) alebo sa necháva nesklonná (na Malinô Brde, z Malinô Brda), prípadne sa skloňuje ako prídavné meno, no v niektorých pádoch s nenáležitými príponami (na Malinôm Brde, z Malinieho Brda). Tieto spôsoby skloňovania však nie sú správne.
Môžeme ešte doplniť, že názvom Malinné sa pomenúva nielen vrch či katastrálne územie Ružomberka, ale vo viacerých slovenských obciach aj les alebo majer ako chotárne názvy. Podobne názov Brdo patrí nielen vrchu vo Veľkej Fatre, ale aj na iných miestach Slovenska a okrem vrchu sa ním označuje les, lúka i pole.
Našu poznámku uzavierame takto: štandardizovanými názvami dvoch susediacich vrchov Veľkej Fatry, ktorým sme sa venovali, sú Malinné a Brdo. Chybným zápisom v minulosti sa vrch Malinné začal označovať dvojslovným pomenovaním Malino brdo, v nárečí Málinô brdo, resp. Málinô. Lyžiarske stredisko pri Ružomberku nesie názov Malinô Brdo, v plnom znení Ružomberok-Malinô Brdo. Časť Brdo sa v tomto prípade píše s veľkým začiatočným písmenom.
Silvia Duchková
Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV v Bratislave