- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Hľa, človek!

Afriku pred asi dvoma miliónmi rokov obýval Homo habilis. Na rozdiel od o niečo starších australopitekov aktívne používal nástroje. Priživoval sa na zdochlinách a možno dokonca aj lovil. Na obrázku sa dvaja habilíni (1) chystajú uloviť zebru (2).

Život na našej planéte je takmer všadeprítomný. Svoju súčasnú podobu nadobúdal milióny rokov. V dvanástej časti Kroniky života zavŕšime našu cestu časom v kvartéri, období striedania ľadových dôb a nástupu človeka.

Obdobie kvartéru sa niekedy označuje ako štvrtohory a nasleduje po prvohorách (paleozoikum), druhohorách (mezozoikum) a treťohorách (kenozoikum). Vydeľuje sa však najmä z praktických dôvodov, pretože ide o najmladšie, a teda aj najlepšie preskúmané geologické obdobie. Často ho nie je možné objektívne oddeliť od neogénu. Ide o časový úsek posledných 2,6 milióna rokov histórie našej planéty. Delíme ho na pleistocén a holocén, pričom holocén sa začal asi pred 11 650 rokmi a trvá doteraz.

Ľadová doba

V kvartéri sa podnebie dramaticky menilo. Na Zemi sa striedali obdobia zaľadnenia (glaciály) s kratšími medziľadovými dobami (interglaciály). V tomto období rozlišujeme najmenej 20 cyklov striedania glaciálov a interglaciálov, pričom na našom území sa prejavilo osem ľadových a osem medziľadových dôb. V najchladnejšom období pred 22 000 až 16 000 rokmi bývalo u nás v auguste okolo 11 °C a vo februári až -20 °C. Príčiny nástupu ochladenia nie sú celkom známe, zrejme ho spôsobila kombinácia faktorov. Intenzívna sopečná činnosť asi 50 000 rokov pred prvou ľadovou dobou mohla spôsobiť krátkodobé ochladenie a urýchliť rast ľadovcov. Navyše vyzdvihnutie Himalájí mohlo zmeniť systém cirkulácie vzduchu a viesť ku vzniku horských ľadovcov. Viac ľadovcov znamená vyššie albedo (odrazivosť povrchu) Zeme, ktoré bolo v danom období dostatočné pre vznik glaciálnej klímy na severnej pologuli. Počas zaľadnení na kontinentoch došlo k pohybu klimatických pásem, najmä tropického, ktorého rozsah sa zúžil. Veľké množstvo vody bolo viazané v ľadovcoch, takže hladina morí klesala. Počas posledného zaľadnenia asi pred 21 000 rokmi bola úroveň hladiny svetového oceánu asi o 120 metrov nižšie ako v súčasnosti.

Zamrznutá krajina

V roku 1988 sa našlo zamrznuté telo mamutieho mláďaťa. Dostalo meno Máša a v čase smrti nebolo staršie ako tri mesiace.

Kvartér bol obdobím rýchlych klimatických zmien, ktoré mali vážne následky na celosvetovú vegetáciu. To sa týkalo predovšetkým severnej pologule, na ktorú malo pleistocénne zaľadnenie dramatický vplyv. Južne od kontinentálnych ľadovcov Eurázie a Severnej Ameriky sa rozprestierala chladná, trávnatá tundra. Tá najväčšia sa nachádzala na území Ruska. Išlo o takzvanú mamutiu step, čo bola akási zamrznutá verzia súčasných afrických saván. Počas pleistocénu obývali tundru severnej pologule veľké cicavce ako mamut srstnatý, nosorožec srstnatý či jeleň obrovský, ale aj kone, bizóny a veľké mačkovité šelmy. Pôda bola permanentne zamrznutá (permafrost), a aj keď sa počas leta čo-to roztopilo, nestačilo to na rozmrznutie do veľkej hĺbky. Vďaka tomu sa nám v permafroste do súčasnosti zachovali zdochliny mamutov a iných zvierat. Najmä veľké zvieratá z času na čas zapadli do močiarov a von sa už nedostali. Ich chladom mumifikované mŕtvoly pochádzajú predovšetkým z Ruska a Aljašky.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 12/2019. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave
Ilustrácie a foto autor