Keď v roku 1956 vydal svetoznámy oceánograf a potápač Jean Jacques Cousteau svoj prelomový dokument o živote pod morskou hladinou, nazval ho Svet ticha. Takéto pomenovanie vodnej ríše vošlo do povedomia miliónov ľudí. Morské tvory by naň mali asi trochu iný názor.
Podmorský svet ticha je v skutočnosti plný zvuku a akustické fenomény pomáhajú morským živočíchom orientovať sa v prostredí práve tak dobre, ako slúžia naše uši nám na súši. Hluk z lodnej dopravy je pre podmorský život neustále sa zhoršujúci problém.
Nielen hlasitosť
Zvuk je mechanické vlnenie, ktoré sa vo vode prejavuje ako kolísanie akustického tlaku a pohyb častíc vody. Rôzne vodné živočíchy vnímajú tieto zložky zvukových prejavov odlišne. Zatiaľ čo na morské cicavce ako veľryby, delfíny a plutvonožce má významný vplyv najmä akustický tlak, mnohé ryby a bezstavovce vnímajú veľmi dobre práve pohyb vodných častíc, zrýchlenie vody a vibrácie substrátu.
Dôležitá teda nie je iba hlasitosť, ale celé akustické prostredie. Živočích vystavený hluku potrebuje nielen prežiť bez poškodenia sluchu, ale v jeho prostredí musí panovať dostatočný pomer biologického signálu k pozadiu. Inak môžu byť narušené jeho životné funkcie. Keď napríklad prechádzajúce lode zvýšia zvuk pozadia v rovnakom frekvenčnom pásme, ako je volanie daného živočícha, skrátia vzdialenosť, na ktorú dokáže signály svojho druhu rozpoznávať. Tento jav sa nazýva maskovanie a môže nastávať už pri hladinách intenzity zvuku hlboko pod hranicou, za ktorou by spôsobili akútne akustické zranenia.
Praskajúce bubliny
Podvodný hluk generovaný komerčnou lodnou dopravou sa za posledné storočie výrazne zvýšil. Oceány sú hlučnejšie a najmä nízkofrekvenčný hluk stúpal tempom približne o 3 dB za desaťročie, čo narúša komunikáciu, navigáciu a rozmnožovanie živočíchov. Riešeniu tohto problému sa v súčasnosti venuje európsky projekt LOWNOISER, ktorý vyvíja technológie na zníženie hluku lodí bez toho, aby sa znížila ich efektivita.

Hlavným zdrojom podvodného hluku je kavitácia lodných skrutiek (propelerov): tlak vody na sacej strane lopatky klesne pod tlak nasýtených vodných pár, čím vznikajú bubliny, ktoré vzápätí pri prechode do oblasti vyššieho tlaku implodujú. Implózia generuje širokopásmový hluk s najvyššou úrovňou okolo 50 Hz. Kavitácia môže vznikať na koncoch lopatiek, na povrchu lopatky aj v náboji vrtule. Prirátať treba tiež spievanie vrtule spôsobené rezonanciou medzi frekvenciami lopatiek a vírmi na odtokovej hrane. Ďalšími zdrojmi hluku sú vibrácie strojovne (motory, prevody), ktoré sa cez trup lode prenášajú do vody, a hydrodynamické efekty. Celkový hluk lode narastá s rýchlosťou – pri niektorých strojoch úmerne šiestej mocnine ich rýchlosti.
Frekvencie
Veľké komerčné lode dosahujú zdrojové hladiny hluku 180 až 195 dB re 1 µPa pri referenčnej vzdialenosti 1 meter od zdroja s vrcholom v nízkofrekvenčnom pásme 10 až 50 Hz. Na vysvetlenie uveďme, že decibel nie je absolútna jednotka ako kilogram, ale logaritmické porovnanie s určitou referenčnou hodnotou. Preto je nevyhnutné stanoviť, vzhľadom na čo sa decibely rátajú. V podvodnej akustike sa ako referenčná hodnota počíta jeden mikropascal (1 µPa). Na porovnanie: vo vzduchu je referenčný akustický tlak 20 µPa.
Celý článok nájdete v časopise Quark 10/2026.
Vďaka predplatnému si ho však môžete dočítať už teraz a získať aj prístup k exkluzívnemu obsahu!
Máte predplatné?
Prihlásiť sa
