Časopis Quark
https://www.quark.sk

Húf z eocénu

Foto Mizumoto et al

Každá starodávna fosília môže byť výnimočným darom z bohatej histórie našej planéty. Takýmto je aj nález vápencovej dosky z obdobia eocénu, ktorú v roku 2016 objavil behaviorálny ekológ Arizonskej štátnej univerzity Nobuaki Mizumoto v múzeu v Katsuyame v Japonsku. Doska sa stala miestom posledného odpočinku až neuveriteľných 259 rýb vyhynutého druhu Erismatopterus levatus. Fosilizované ryby sú zachytené uprostred plávania, zjavne rovnakým smerom, a tak ponúkajú jedinečný pohľad na správanie sa vymretých druhov spred 50 miliónov rokov. Tieto ryby žili v horských jazerách v oblasti Green River v západnej časti USA. Dospelý E. levatus bol asi 6,5 cm dlhý, ale vápencová doska je plná rybích mláďat veľkých asi 20 mm. Zdá sa, že rybiemu húfu sa stala osudnou kolabujúca duna piesku, ktorá sa náhle zosypala a pochovala všetko živé. Analýza pozícií rýb a ich orientácií naznačuje, že sa mláďatá učili riadiť rovnakými pravidlami príťažlivosti a odporu ako húfy súčasných rýb – ryby sú odpudzované od svojich najbližších susedov, aby sa vyhli kolíziám, ale držia sa skupiny sledovaním najvzdialenejšej ryby. Pretože kolektívne správanie je pozorované pri mnohých zvieratách vrátane usporadúvania sa do kŕdľov vtákov alebo rojenia hmyzu, vedci si myslia, že takéto správanie sa vyvinulo už dávno. Doteraz však o tom bolo len málo dôkazov pri vyhynutých druhoch, hovorí N. Mizumoto.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 07/2019.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

Komentáre