Dostali ste už niekedy vo svojom živote pochvalu, uznanie, diplom, medailu, rád či iné ocenenie vašich schopností? Určite áno a boli ste na ohodnotenie patrične hrdí. Sú však aj ceny, ktorými sa ich laureáti až tak veľmi nechvália.
Za cenu, ktorou sa môžeme chváliť, sa dá považovať aj vysokoškolský diplom, pri akademickej kariére je to získanie titulu docent či profesor. V športe sa ceny obvykle dávajú za merateľné výsledky v jednotlivých športových disciplínach: ak zabehnete sto metrov za najkratší čas, ste majster sveta či olympijský víťaz.
Na oceňovanie špičkových umeleckých výkonov a vedeckých výsledkov existuje množstvo ocenení v oblasti umenia či vedy. Niektoré z nich sú len lokálne, iné sú celosvetovo uznávané. V oblasti umenia je takýmto celosvetovým ocenením napríklad filmový Oscar, vo svete vedy je to Nobelova cena. Kým z Oscarom ocenených sa stávajú na celom svete známe celebrity, nositelia Nobelových cien ostávajú vo verejnom priestore takmer neznámi. Získať Oscara či nobelovku je vysoká pocta a nositelia týchto a podobných ocenení sú na to patrične hrdí. Existujú však aj ocenenia, ktoré vôbec nie sú pozitívne a ich nositelia sa nimi veľmi nechvália.
Satirická verzia
Za takúto cenu vo vede sa v prvých rokoch po svojom založení považovala Ig Nobelova cena, vnímaná ako akýsi negatívny – ba až hanlivý – protipól Nobelovej ceny. Naši dlhoroční čitatelia pravdepodobne vedia, že iniciátorom každoročného udeľovania Ig Nobelových cien bol v roku 1991 Američan Marc Abrahams, ktorý vyštudoval aplikovanú matematiku na Harvard College, čo je najstaršia škola vyššieho vzdelávania v USA.
M. Abrahams je spoluzakladateľom a redaktorom amerického vedecko-humoristického dvojmesačníka Annals of Improbable Research, čiže kronika podivného výskumu. Časopis je venovaný tzv. vedeckému humoru a je akousi satirickou verziou štandardného akademického časopisu.
Abrahamsom založená Ig Nobelova cena sa prvé roky udeľovala za práce, ktoré sa nedajú opakovať alebo by nemali byť opakované. To neznie práve pozitívne a laureáti boli často terčom poznámok so štipkou zlomyseľnosti. To sa zmenilo po tom, čo sa začali oceňovať tie práce, ktoré čitateľa najprv rozosmiali, ale potom ho donútili premýšľať o nich. Ocenené boli a sú najmä práce poukazujúce na to, že aj tie zdanlivo absurdné objavy môžu priniesť v praxi využiteľné poznatky. Treba zdôrazniť, že oceňované nie sú šarlatánske práce, ale výlučne práce, ktoré boli publikované vo vedeckých či odborných časopisoch.
Stabilný program
O tom, ako Ig Nobelova cena postupne naberala na vážnosti, hádam najlepšie svedčí vyjadrenie fyzika Andreho Geima, ktorý je zatiaľ jediným človekom ovenčeným oboma cenami. Kladiem moju Ig Nobelovu cenu na rovnakú úroveň s mojou Nobelovou cenu, povedal A. Geim.
Samotné slávnostné udeľovanie Ig Nobelových cien má ustálený scenár a je zmesou vážnych a vtipných prvkov. Vážnosť tomuto ceremoniálu dodáva najmä to, že Ig Nobelove ceny odovzdávajú novým laureátom nositelia skutočných Nobelových cien. Originálnym prvkom sú prednášky s označením 24/7 – prednášajúci má 24 sekúnd na to, aby objasnil, čo je predmetom jeho výskumu a potom ho musí siedmimi slovami zrozumiteľne a laicky vysvetliť.
Kultúrnu vložku tvorí každoročne premiéra miniopery, tentoraz bola s názvom Most medzi ľuďmi. Možno ešte spomenúť, že Ig Nobelove ceny sa udeľujú v desiatich disciplínach, pričom päť je totožných s kategóriami skutočných Nobelových cien, ďalších päť sa vyberá podľa charakteru ocenených prác. Ceremoniálu dodáva prestíž aj to, že sa obvykle koná v Sandersovej aule svetoznámej Harvardovej univerzity, a to za prítomnosti stoviek divákov, ktorí zaplatia vysoké vstupné. V minulom aj v tomto roku sa oceňovanie dalo kvôli pandémii sledovať len v priamom prenose na internete.
Radomír Mlýnek
Ilustračné foto Pixabay