Pred 100 rokmi zomrel Miklós Konkoly-Thege, priekopník astronomických, meteorologických a geofyzikálnych meraní na území vtedajšieho Uhorska. Na prelome 19. a 20. storočia patril medzi popredné vedecké svetové osobnosti.
JUDr. Miklós Konkoly-Thege sa narodil v šľachtickej rodine v Starej Ďale (dnes Hurbanovo) 20. januára 1842. Už ako stredoškolák prejavoval záujem o prírodné vedy a o techniku. Mal len 15 rokov, keď si skonštruoval parný stroj. Po skončení stredoškolského štúdia začal v roku 1857 na univerzite v Budapešti študovať fyziku a matematiku. Popri fyzike sa venoval aj chémii. V roku 1862 získal v Berlíne doktorát z práva, okrem neho však navštevoval ešte prednášky z meteorológie a z astronómie. Mal všestranné záujmy, veď získal tiež diplomy lodného kapitána a strojvodcu.
V rodinnom parku observatóriu
Po skončení štúdia odišiel na dvojročnú študijnú cestu po najznámejších francúzskych, anglických a nemeckých observatóriách, aby sa oboznámil s ich činnosťou, odborným programom a s prístrojovým vybavením, no zaujímali ho tiež spôsoby konštrukcie astronomických prístrojov.
Do Starej Ďaly sa vrátil v roku 1862 a o tri roky začal s amatérskymi astronomickými a meteorologickými pozorovaniami, na čo využíval ďalekohľad vlastnej konštrukcie. Na balkóne svojho kaštieľa v Starej Ďale postavil štvorpalcový reflektor – zrkadlový ďalekohľad.
V parku kaštieľa založil v roku 1871 astrofyzikálne observatórium. Bolo to multifunkčné pracovisko, tvorené viacerými stavbami, ktoré postupne pribúdali a s nimi pribúdali aj spolupracovníci. Keď zistil, že vlastné prístrojové vybavenie už nepostačuje, zaobstaral najmodernejšie prístroje zo zahraničia. V roku 1873 si objednal v Londýne dvanásťpalcový Browningov zrkadlový ďalekohľad. V tom čase sa však tieto ďalekohľady považovali za neperspektívne. Od roku 1874 sa observatórium zapájalo do astrofyzikálnych pozorovaní, ktoré sa v tom čase robili veľmi intenzívne po celej Európe. Pri astronomických pozorovania prikladal veľkú dôležitosť fotografii, preto kúpil niekoľko prístrojov a viaceré sám skonštruoval. Observatórium malo na tú dobu mimoriadne široké vedecké pozorovacie zameranie, zahrňujúce i náročný progresívny spektroskopický výskum nielen hviezd, ale ako jedno z prvých astrofyzikálnych pracovísk v Európe a pravdepodobne i na svete aj spektrálny výskum jasných komét a meteorov. Stará Ďala zrazu patrila medzi najvýznamnejšie vedecké inštitúcie v Európe. Ako jediná vedecká ustanovizeň z čias Uhorska, plniaca aj rôzne štátne úlohy (napríklad kontrolu presného času), pracuje dodnes.
Konkoly-Thege sa obával, že jeho smrť bude znamenať zánik ústavu v Starej Ďale, preto v roku 1878 ponúkol ústav aj s celým vybavením štátu. Kvôli byrokratickým problémom sa tento zámer uskutočnil až 18. mája 1899.
Svetový vedec
V roku 1890 sa M. Konkoly-Thege stal riaditeľom Štátneho ústavu pre meteorológiu a zemský magnetizmus v Budapešti. Popritom však naďalej viedol pracovisko v Starej Ďale.
Vo svojej vedeckej činnosti sa venoval pozorovaniu slnečných škvŕn, jasných komét (ich spektier), slnečných protuberancií, meteoritom a určovaniu presného času. Systematicky vykonával geomagnetické a meteorologické pozorovania. Neskôr sa venoval astrofyzikálnemu výskumu – astrofotometrii, spektroskopii, výskumu slnečnej fotosféry a chromosféry, fotografovaniu hviezdokôp, hmlovín, spektroskopickým a spektrofotometrickým pozorovaniam i fyzikálnej povahe Marsu, Venuše a Jupitera. Dôkazom jeho mimoriadnej vedeckej činnosti je aj zoznam publikácií, priložený k návrhu Dr. Konkolyho za člena Uhorskej akadémie vied. Za sedemročné obdobie nabité poznaním publikoval vyše 40 pôvodných vedeckých a odborných prác, prevažne na základe vlastných pozorovaní. Okrem Uhorskej akadémie bol aj členom viacerých vedeckých spoločností v Európe i v USA. Za svoju záslužnú prácu dostal mnohé uznania a vyznamenania. Stal členom viacerých zahraničných vedeckých spoločností, čestným doktorom niekoľkých univerzít a nositeľom rôznych vedeckých a štátnych vyznamenaní.
Konkoly-Thege zomrel v Budapešti 17. februára 1916. Je pochovaný v rodinnej hrobke v Hurbanove.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora