- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Hviezda v supernove nájdená

Obrázok supernovy SN1987A vytvorený z pozorovaní sústavou rádioteleskopov ALMA ukazuje teplý zhluk v prachovom jadre (detail vľavo), ktorý môže byť zohrievaný zahalenou neutrónovou hviezdou. Vpravo je červenou farbou znázornená rádiová emisia z prachu a plynu detegovaná ALMOU, zelená reprezentuje viditeľné svetlo zachytené pomocou HST a modrá ukazuje horúci plyn vyžarujúci röntgenové žiarenie pozorované kozmickým ďalekohľadom Chandra X-ray Observatory. Zelená a modrá emisia ukazujú, kde sa rozpínajúca rázová vlna z vybuchujúcej hviezdy zráža s prstencom materiálu okolo supernovy. V roku 1987 svetlo zo supernovy zažalo prstenec a ten potom pokračoval v zjasňovaní, keď do neho narážal vyvrhnutý plyn, foto P. Cigan and R. Indebetouw (NRAO/AUI/NSF) a B. Saxton (NASA/ESA).

Po desiatkach rokov pátraní astronómovia našli skolabované jadro najbližšej supernovy zaznamenanej v nedávnej histórii.

Po celých 33 rokov, odkedy táto supernova vybuchla v jednej z najbližších galaxií, astronómovia neboli schopní vyriešiť záhadu toho, čo sa stalo s explodujúcou hviezdou. Teraz máme konečne odpoveď.

Vykopnuté jadro

Supernova SN1987A bola jednou z najviac pozorovaných supernov v histórii a explodovala vo Veľkom Magellanovom oblaku vzdialenom od nás len 168 000 svetelných rokov. Ďalekohľady na celom svete aj vo vesmíre zachytili jej vlnu výbuchu, ktorá osvetlila tri prekrývajúce sa prstence hmoty opúšťajúce hviezdu v jej posledných chvíľkach. Neutrína zachytené na Zemi po explózii supernovy poukazovali na to, že skolabovaným objektom by mala byť neutrónová hviezda. Astronómovia však nemohli nájsť ani len známku existencie neutrónovej hviezdy. Centrum výbuchu totiž zakrýval prach. Niektorí astronómovia by sa určite čudovali, keby tam namiesto neutrónovej hviezdy bola čierna diera. Podrobnejšie skúmanie však ukázalo, že zvyšky plynu z vrchných vrstiev hviezdy boli trochu asymetricky umiestnené vzhľadom na stred výbuchu. To indikuje, že vzniknutý kompaktný objekt – či už neutrónová hviezda alebo čierna diera – dostal kopanec, ktorý ho poslal mimo centra explózie.

Najmladšia neutrónová hviezda

Táto snímka z Hubblovho vesmírneho teleskopu (HST) ukazuje supernovu SN1987A vnútri Veľkého Magellanovho oblaku – susednej galaxie našej Mliečnej cesty, foto R. Kirshner (Harvard-Smithsonian Center for Astrophysics and Gordon and Betty Moore Foundation), M. Mutchler a R. Avila (STScI)/NASA/ESA.

Nové pozorovania z Atacamskej náhornej plošiny Chajnantor pomocou rádioteleskopov sústavy Atacama Large Millimeter/submillimeter Array (ALMA) v Čile neskôr ukázali, že hľadanie sa môže skončiť. Phil Cigan z Cardiffskej univerzity (Veľká Británia) s kolegami použil sústavu antén na pozorovanie zhluku teplého prachu. Ten by nás pri teplote 33 K (-240 °C) asi ťažko zohrial, no na druhej strane je ešte dosť teplý na to, aby to bolo neobvyklé. Táto štúdia vyšla v časopise Astrophysical Journal v roku 2019. V ďalšej vedeckej práci v tom istom časopise Dany Page (National Autonomous University of Mexico) so spolupracovníkmi dodal, že – odhliadnuc od množstva iných alternatív – jediným vhodným vysvetlením sa zdá byť nahrievanie prachu svetlom novozrodenej neutrónovej hviezdy. Tento kolektív navyše uviedol, že zhluk prachu sa prekrýva s predpovedanou polohou vykopnutého jadra. Zaujímavé je, že vyžarovanie tejto neutrónovej hviezdy poukazuje na to, že nejde o rýchlo rotujúci pulzar vytvárajúci výtrysky. Ak je to pravda, zvyšok po supernove SN1987A je vôbec najmladšou pozorovanou neutrónovou hviezdou.

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 10/2020. Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.

RNDr. Zdeněk Komárek