Objaviteľ princípu reaktívnej sily
A stále sa točí! Teraz však nie Zem, ale slávne Segnerovo koleso, ktorého vynálezca bol Bratislavčan nemeckého pôvodu – Ján Andrej Segner.
Od roku 1714 študoval v Bratislave na mestskom gymnáziu, kde sa už čoskoro ukázalo jeho neobyčajné nadanie na matematiku a fyziku. V gymnaziálnych štúdiách pokračoval v Rábe (Győr) a v Debrecíne. Vplyv na jeho ďalšie smerovanie mal aj rodinný priateľ Samuel Mikovíni (1686 – 1750).
V roku 1725 začal Segner študovať medicínu, filozofiu a matematiku na univerzite v Jene. Ešte pred dosiahnutím akademickej hodnosti publikoval rozličné menšie práce. Od roku 1730 pôsobil v rodisku ako lekár. Práca ho však neuspokojovala, a preto sa už v roku 1732 vrátil do Jeny, nadobudol titul magistra a od roku 1733 ako súkromný docent prednášal matematiku a medicínu. V roku 1735 prijal ponuku z Göttingenu, kde mu udelili titul profesora matematiky a prírodných vied. Viedol experimentálne prednášky z chémie a jeho zásluhou postavili v meste univerzitnú hvezdáreň. Od roku 1754 bol profesorom matematiky a fyziky v Halle, kde tiež zriadil hvezdáreň. Zaoberal sa aj astronómiou, princípmi existencie svetla, regulovaním krvného tlaku. Zomrel v Halle 5. októbra 1777.
Otec turbíny
Johann Andreas von Segner bol mimoriadne plodný vedec. Napísal a publikoval desiatky objavných prác z matematiky, optiky, hydrauliky, astronómie, či dokonca aj z medicíny. Najlepšie výsledky však dosiahol v hydraulike, v teórii turbín. Už v roku 1750 popísal a fyzikálne prepočítal nový typ vodného kolesa pracujúceho na celkom odlišnom – reaktívnom princípe. Na jednoduchom modeli postupne odvodil výraz pre výtokovú rýchlosť vody, určil zvýšenie tejto rýchlosti v dôsledku odstredivej sily, dokonca vypočítal účinnosť stroja pre prípad štyroch výtokových trubíc.Segnerovo zariadenie pozostávalo z nádoby s vodorovnými alebo ohnutými ramenami, cez ktoré vytekala voda. Tlak vytekajúcej vody vyvolával reakciu a nádobu roztáčal opačným smerom. Jeho dielo Specimen theoriae turbinum vyšlo v Halle v roku 1755. Segnerovou veľkou zásluhou bolo, že v polovici 18. storočia znovu poukázal na možnosť využitia reaktívnej sily a vytvoril elementárnu teóriu nového typu energetického stroja, ktorý mal podstatne väčšiu účinnosť. Reaktívna sila ako pôvodca pohybu nachádzala svoje uplatnenie vo vodných turbínach a najmä v raketových motoroch až v minulom storočí. O jej prvé praktické uplatnenie sa zaslúžil práve Johann Andreas von Segner, ktorý sa označuje za otca vodných turbín. Zariadenie vošlo do dejín ako Segnerovo koleso.
O tri roky neskôr uverejnil správu o novom prístroji použitom pri lisovaní oleja v mlyne v Nörtene blízko Göttingenu, ktorý poháňalo obrovské Segnerovo koleso. Johann Andreas von Segner bol pravdepodobne prvý, čo uplatnil v praxi trubicu na meranie rýchlosti vody a jej prietokového množstva. Okrem toho vypracoval vlastnú teóriu šírenia svetla.
Najslávnejší z rodákov
Johann Andreas von Segner sa venoval starogréckej matematike a hľadal modernejšie riešenia úloh zo starej matematickej literatúry. Zdokonalil už v staroveku známu metódu aproximácie obsahu kruhu obsahom vpísaných a opísaných mnohouholníkov. Svoju metódu vyskúšal na mnohouholníkoch s 96 stranami a overil si ju na výpočte hodnoty Ludolfovho čísla. To sa mu aj podarilo s presnosťou na šesť desatinných miest. Okrem matematiky sa zaoberal všeobecnou fyzikou, optikou, hydraulikou, medicínou a botanikou, dokonca sa venoval aj filozofii.
Zo všetkých slovenských rodákov, ktorí pôsobili v zahraničí, bol najznámejší a najslávnejší práve objaviteľ princípu reaktívnej sily Johann Andreas von Segner. O Segnerovom kolese sa deti stále učia na hodinách fyziky.
Johann Andreas von Segner dostal veľa ocenení. Stal sa členom vtedajších najvýznamnejších vedeckých spoločností v Európe. Pruský kráľ Fridrich II. mu priznal titul tajného radcu a súčasne uznal aj jeho uhorské šľachtické výsady.
Foto archív autora