Jan Hromádka patril k českým odborníkom, ktorí mali najväčšie zásluhy o rozvoj geografie na Slovensku v rokoch prvej ČSR.
Narodil sa na Šumave vo Voleniciach 18. decembra 1886. Skončil příbramský učiteľský ústav a učil vo viacerých vidieckych školách. V roku 1910 dostal povolenie mimoriadne študovať zemepis a dejepis na Karlovej univerzite. Po prerušení štúdia prvou svetovou vojnou pôsobil v učiteľskom ústave v Spišskej Novej Vsi a v roku 1925 odišiel do Bratislavy, kde v roku 1926 dokončil vysokoškolské štúdium na UK. O dva roky získal doktorát filozofie. V roku 1930 odišiel na študijný pobyt do Paríža na Sorbonnu. Tam sa zoznámil s novými metódami, ktoré používali profesori Albert Demangeon a Emmanuel de Martonne. Po návrate z Francúzska sa habilitoval z odboru Fyzická geografia na FF UK v Bratislave.
J. Hromádka prednášal na Katedre geograficko-filozofickej fakulty UK. Paralelne učil aj na gymnáziu. Zúčastnil sa na prácach Slovenského vlastivedného múzea a Názvoslovnej komisie. V rámci Učenej spoločnosti Šafárikovej sa roku 1936 zriadila Komisia pre výskum Dunaja a J. Hromádka sa stal jej predsedom. Bol už riadnym profesorom všeobecného zemepisu na FF UK.
V roku 1939 J. Hromádka dostal výnimku a nemusel odísť do Čiech. Zostal v Bratislave, ale bez rodiny. V roku 1940 po vzniku Prírodovedeckej fakulty prešiel prof. Jan Hromádka na novú fakultu ako vedúci katedry geografie. V tom čase prednášal v kurze hospodárskej geografie na Slovenskej vysokej škole obchodnej.
Po vypuknutí povstania ho ako Čecha prepustili zo školských služieb. J. Hromádka však nezanevrel na Slovensko a po vojne sa vrátil na univerzitu. Keď v roku 1945 založili Slovenskú zemepisnú spoločnosť, ktorá bola odborom Čs. zemepisnej spoločnosti, stal sa jej prvým predsedom. Bol aj prvým voleným dekanom Prírodovedeckej fakulty. V roku 1946 odišiel do Prahy na Vysokú školu hospodárskych náuk. Udržiaval naďalej dobré styky so slovenskými geografmi a často navštevoval Slovensko.
V päťdesiatych rokoch musel zniesť veľa príkoria z politických a ideologických dôvodov. Jan Hromádka zomrel 25. januára 1968 v Českých Budějoviciach ako 82-ročný.
Vedeckú činnosť profesora Hromádku možno zhrnúť do štyroch tematických celkov:
Najskôr sa venoval riešeniu geomorfologického vývoja Slovenska (1928-1933). Študoval kotliny na Slovensku a v nich rozlišoval aluviálne terasy, staršie terasy a abráziou zarovnané úpätné tabule, skúmal riečne terasy. Geomorfologické práce robil v okolí Bratislavy, na Pohroní, rieke Hornád a inde.
Druhá oblasť záujmov a práce prof. Hromádku sa týkala riešenia regionalizačných problémov. Najskôr si všimol genézu reliéfu a potom skúmal vzťah medzi genézou a morfologickými vlastnosťami reliéfu. Svoje poznatky spracoval v dvoch štúdiách: Třídění povrchových tvarů Slovenska na podkladě jejich vývoje (1931) a v štúdii Orografické třídění Československé republiky (1956) odôvodnil svoje názory.
Tretiu oblasť výskumu spracúval ako terénny geograf. Tu riešil otázky vzťahov medzi štruktúrou prírodnej a kultúrnej zložky kraja.
Štvrtým celkom Hromádkovej aktivity bola tvorba regionálno-zemepisných syntéz vrátane učebníc pre vysoké a stredné školy.
V roku 1932 uverejnil Opis Slovenska v prvom zväzku encyklopédie Slovenský náučný slovník. Vypracoval prvú modernú regionálnu geografiu Slovenska pre encyklopedické dielo Ilustrovaný zeměpis všech dílů světa. V roku 1933 a 1935 vydal dvojzväzkovú monografiu Zemepis okresu bratislavského a malackého, ďalej Zemepis Oravy (1934).
Hromádkova monografia Všeobecný zemepis Slovenska sa pokladá za jeho vrcholné dielo. Vyšla v 1. zväzku Slovenskej vlastivedy (1934) i samostatne. V roku 1944 vyšla jeho desaťdielna učebnica Všeobecný a regionálny hospodársky zemepis pre Vysokú školu obchodnú.
Za zásluhy o rozvoj geografických vied dostal slovenskú národnú cenu, zlatú medailu VŠE. Bol čestným členom Čs. zemepisnej spoločnosti a Srbskej geografickej spoločnosti.
JD