Niektoré jašterice rodu Anolis dokážu dýchať pod vodou tak, že na nozdrách zachytia vzduch v bubline. Ponorené navyše dokážu vydržať takmer 20 minút vďaka tomu, že v bubline znovu vdychujú vydýchnutý vzduch. Každý, kto sa stretol s týmito jaštermi, vám môže povedať, že sa potápajú pod vodu, keď sa cítia ohrozené, hovorí evolučný biológ Chris Boccia z Queen’s University v kanadskom Kingstone. Ako však jašterice vydržia pod vodou tak dlho, bolo záhadou.
Ch. Boccia a jeho kolegovia v Kostarike zozbierali 300 jašteríc rôznych druhov z čeľade Dactyloidae a každú z nich ponorili do nádoby s riečnou vodou. Keď boli všetky jašterice pod vodou, mali okolo nozdier bublinu vzduchu a zdalo sa, že ju vdychujú a vydychujú. Jašterice žijúce v rieke sa nadychovali častejšie a zostávali ponorené dlhšie ako ich príbuzné žijúce na súši, uvádzajú Ch. Boccia, evolučný biológ Luke Mahler a ich kolegovia v časopise Current Biology. Jedna jašterica bola pod vodou 18 minút, píše Ch. Boccia. Začali sme sa o ňu báť.
Keď sa plaz ponorí, na jeho koži sa zachytí tenká vrstva vzduchu. Keď vydychuje, vzduch vychádza cez nozdry a rozširuje zachytenú vrstvu vzduchu. Týmto spôsobom môže používať pľúca na kontrolu veľkosti bubliny. Aby mohli zostať ponorené dlhšie, tieto jašterice môžu spomaliť svoj metabolizmus a znížiť tak potrebu kyslíka. A keď hladina kyslíka v bubline klesá a hladina CO2 stúpa, bublina môže obnoviť rovnováhu tým, že vypúšťa CO2 do vody a prijíma rozpustený kyslík, objasňuje Ch. Boccia. Zistenia zdôrazňujú, ako sa rôzne živočíchy vyvinuli pre život vo vode, potvrdzuje evolučný biológ Jonathan Losos z Washingtonskej univerzity v St. Louis. Ryby používajú žiabre na získavanie kyslíka z vody. Veľryby dokážu zadržať dych na dlhší čas. A teraz vieme, že tieto jašterice si berú kyslík pod vodu so sebou, dodáva J. Losos.
Zo stránky ScienceNews spracovala BP