Občas niekto povie: To nič neznamená, to je iba teória! Na to mu niekto iný povie, že aj Newtonova teória gravitácie je len teória, no aj tak si netrúfne vyskočiť z okna.
Keď niekomu oznámim, že som fyzik, a potom dodám, že teoretický, vidím, ako v očiach zhasne iskra. Ahá, takže to len tak vymýšľaš, však? Vychádza to z toho, že slovo teória používame v dvoch rôznych významoch, pričom si túto skutočnosť mnoho ľudí neuvedomuje.
Ľudia bežne vnímajú teóriu ako predstavu, ako niečo – asi – funguje. Taká bola teória a takáto je prax. Teória je pre nich také fundované možno.
Pre to, ako by niečo mohlo fungovať, majú vedci trochu iné slovo: hypotéza. Možno je to tak, možno nie – treba túto hypotézu overiť. Slovo teória vo vede predstavuje niečo iné: súbor faktov, modelov a konceptov, ktoré tvoria nejaký ustálený celok. Napríklad súčasťou teórie gravitácie je Newtonova rovnica, ktorá opisuje gravitačnú silu, ako aj samotný koncept gravitačnej sily či parametrov, ktoré s ňou súvisia.
Poznať teóriu gravitácie tak znamená poznať jej rovnice a aj spôsob, akým sa riešia, či to, ako tieto riešenia súvisia s reálnym svetom, napríklad s pohybom planét po oblohe. Vo vede tak máme napríklad teóriu elektromagnetizmu, teóriu veľkého tresku či teóriu evolúcie. Zároveň máme hypotézy o deviatej planéte, multivesmíre či pôvode koronavírusu.
Aj vedcom sa to niekedy zlieva a niektoré hypotézy sú rozpracované natoľko, že ich berieme ako teórie, aj keď ešte neboli poriadne dokázané a tak spadajú do kategórie možno to tak funguje. Ľudia napríklad často hovoria o teórii strún, názov strunová hypotéza sa používa len zriedka. Väčšinou je to jasné z kontextu, no niektorí ľudia sú necitliví na tento rozdiel a mylne potom reagujú, napríklad na evolúciu, slovami: Je to iba teória. Stať sa ucelenou vedeckou teóriou je pritom obrovský úspech.
Samuel Kováčik
Fakulta matematiky, fyziky a informatiky
Univerzita Komenského v Bratislave
Viac podobných článkov nájdete na stránke vedator.space.