V predošlej časti nášho seriálu sme sa oboznámili s niektorými najstaršími princípmi šírenia informácií na väčšie vzdialenosti. To, čo sme spomenuli doteraz, malo podstatný význam pre vznik rozhlasu, nebol to však ešte rozhlas, aký poznáme dnes.
Doteraz popisované princípy prenosu informácií pomocou elektromagnetických vĺn boli vlastne bezdrôtovým telegrafovaním (okrem pravdepodobných Murgašových pokusov). Na prenos hovorenej reči bolo potrebné vytvoriť netlmené kmity vysokej frekvencie a dokázať ich modulovať akustickými kmitočtami (hovorenou rečou). O to sa takmer v tom istom období snažilo viacero vynálezcov. Spomeňme si aspoň troch najvýznamnejších.
Reginald A. Fessenden
Fessenden s prenosom reči experimentoval pomocou generátorov vysokých frekvencií, ktoré dosahovali najprv 10 000 a neskôr až 80 000 kmitov za sekundu. Podľa niektorých literárnych prameňov sa mu v roku 1906 podarilo spojenie až na vzdialenosť 40 km.
Nikola Tesla
Medzi priekopníkov bezdrôtového prenosu informácií patrí aj jeden z najvýznamnejších vynálezcov v elektrotechnike Nikola Tesla. Priťahovali ho vysoké napätia a veľké výkony. Pomocou špeciálnych alternátorov dokázal generovať netlmené kmity. V New Yorku vybudoval vysielač s dosahom 40 km. V roku 1897 začal stavať vysielač s výkonom 200 kW s predpokladaným dosahom 1 000 km. Stavba svetovej stanice na Long Islande s výkonom 1 500 kW, ktorej veža mala výšku 57 metrov a polguľovitú anténu s priemerom 20 metrov, bola finančne nad jeho možnosti a v roku 1901 bola zastavená. Pre zaujímavosť pripomeňme, že Murgašove antény mali podobnú výšku (asi 60 m) a zrútila ich silná búrka.
Valdemar Poulsen
Problém vytvorenia netlmených kmitov na účely prenosu reči Poulsen vyriešil tým, že do elektrického obvodu s cievkami a kondenzátormi zapojil uhlíky. Tak sa mu podarilo dosiahnuť až 100 000 kmitov za sekundu. V roku 1909 sa mu podaril prenos hovorenej reči na vzdialenosť 274 km. O rok neskôr to už bolo spojenie na vzdialenosť 800 km (medzi San Franciscom a Los Angeles). O jeho širšom odbornom zábere svedčí aj to, že dokázal zaznamenať zvuk prístrojom, z ktorého sa vyvinul magnetofón.
Nástup elektrónok
Rozvoj rádiotechniky nebol ďalej možný bez súčiastok umožňujúcich zosilnenie vysielaných aj prijímaných signálov.
Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2016.Časopis Quark si môžete objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk
Ing. Štefan Holakovský
Patentová a známková kancelária GENiUM®
Foto autor