Matematik svetového mena
Na začiatku decembra si pripomíname 60. výročie smrti významného slovenského matematika Jura Hronca. Zaslúžil sa o budovanie slovenského stredného a vysokého školstva a stál pri zrode piatich vysokých škôl, ktoré aj riadil, či už ako dekan alebo rektor.
Jur Hronec sa narodil 17. mája 1881 v Gočove v rožňavskom okrese. Vyrastal v skromných pomeroch. Po maturite na gymnáziu v Rožňave študoval matematiku a fyziku na univerzite v Kluži, kde sa ho ujal profesor Ľudovít Schlesinger, rodák z Trnavy. Ľ. Schlesinger bol uznávaný odborník na problematiku diferenciálnych rovníc, ktoré sa stali objektom celoživotného vedeckého záujmu aj Jura Hronca.
Pedagóg
Po skončení štúdia v roku 1906 nastúpil Jur Hronec ako profesor na lýceum do Kežmarku. Tam pôsobil do konca februára 1922. Keďže sa chcel venovať matematike hlbšie, v nasledujúcich rokoch navštevoval prednášky na viacerých európskych univerzitách. Vedecká práca Jura Hronca mala už v tom čase veľký ohlas. V roku 1913 dostal pozvanie na univerzitu v Springfielde v USA. Toto pozvanie však neprijal. Doktorskú dizertačnú prácu obhájil pod vedením profesora Ľ. Schlesingera v nemeckom Giessene.
Vo februári 1922 sa stal profesorom Štátneho reálneho gymnázia v Košiciach. Tam bol však len krátko, pretože využil štátne štipendium a ročnú dovolenku na pokračovanie v štúdiách v Prahe, Göttingene a v Giessene. V roku 1923 sa Jur Hronec habilitoval na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity a tam aj začal po slovensky prednášať. V roku 1925 ho vymenovali za mimoriadneho profesora na Českej vysokej škole technickej v Brne. Riadnym profesorom sa stal v roku 1928.
Popri rozsiahlej organizačnej a administratívnej práci mal Jur Hronec aj veľký pedagogický úväzok. Do roku 1950 bol profesorom matematiky na Slovenskej vysokej
škole technickej, do konca školského roku 1958/1959 bol vedúcim Katedry matematiky Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského, na ktorej však pôsobil ako neplatený profesor od jej vzniku v roku 1940.
Organizátor
Popri matematike sa Jur Hronec vždy zaoberal aj otázkami pedagogiky. Z tejto problematiky samostatne uverejnil dve knihy a asi pätnásť článkov. Zameral sa v nich predovšetkým na učiteľovu osobnosť. Opieral sa o pozitivistickú filozofiu Herberta Spencera a o pedagogické práce Friedricha Herbarta. Na vysvetľovanie vzťahov, ktoré vznikajú medzi učiteľom a žiakom v učebnom procese, sa usiloval aplikovať matematické vzťahy.
V tridsiatych rokoch sa Jur Hronec čoraz väčšmi angažoval za kompletizáciu vysokého školstva na Slovensku. Ako predseda Akčného výboru pre postavenie techniky mal obrovskú zásluhu na zriadení Vysokej školy Milana Rastislava Štefánika v Košiciach v roku 1937. Vybral prvých profesorov a sám sa stal rektorom školy. Jur Hronec stál aj pri zrode Prírodovedeckej fakulty Slovenskej univerzity, Vysokej školy obchodnej a Vysokej školy poľnohospodárskej a lesníckej.
Angažoval sa aj v úsiliach o zdokonalenie školského systému. Ešte ako profesor lýcea v Kežmarku sa zasadzoval za jednotnú školu a za vysokoškolskú prípravu všetkých učiteľov. Zdôrazňoval nevyhnutnosť vedeckej práce vysokoškolských učiteľov, jej náležité ocenenie a vytvorenie vhodných podmienok pre nich.
Autor učebníc
Jur Hronec bol autorom 11 knižných prác a 24 štúdií. Takmer všetky sa týkajú problematiky diferenciálnych rovníc. Ešte počas pôsobenia v Kežmarku uverejnil dve štúdie, v ktorých sa zaoberal systémami lineárnych diferenciálnych rovníc s predpísanými singularitami.
Bol autorom prvých slovenských učebníc vyššej matematiky. Boli určené najmä technikom, a preto je pre ne charakteristické používanie vzorcov vhodných na priame použitie s dôrazom na nacvičenie výpočtovej techniky. Obsahujú veľké množstvo prepočítaných príkladov a úloh. Okrem významnej úlohy, ktorú tieto učebnice zohrali pri výchove technickej inteligencie, mali aj priekopnícku úlohu pri výchove profesionálnych slovenských matematikov, čo dokumentuje aj mnoho vynikajúcich odborníkov v oblasti diferenciálnych rovníc medzi súčasnými slovenskými matematikmi.
Po krátkej chorobe Jur Hronec 1. decembra 1959 v Bratislave zomrel. Podľa jeho vlastného želania ho pochovali v rodnom Gočove.
Osobnosť Jura Hronca mala autoritu nielen vo vedeckých kruhoch, ale aj v celej slovenskej spoločnosti. Jeho vedecká, pedagogická a organizačná činnosť bola ocenená viacerými štátnymi a vedeckými vyznamenaniami.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora