Časopis Quark Kam až oko dovidí

Svetlo nás obklopuje po celý život. Optika je časť fyziky, v ktorej sa skúmajú a opisujú svetelné javy. Otestujte sa, ako dobre poznáte vývoj vedomostí o tomto vednom odbore, jeho zákony, ale aj zaujímavosti. Správne odpovede si môžete overiť na konci testu.

1. Optika sa začala pôvodne vyvíjať ako náuka o videní. V antickom grécku ako prvý sformuloval jednu z teórií videnia – zákon priamočiareho šírenia sa svetla a na jeho základe i zákon odrazu svetla od zrkadiel

a) Pytagoras

b) Euklides

c) Archimedes

d) Ptolemaios

2. V dejinách optiky zohral významnú úlohu francúzsky matematik Pierre de Fermat (1601 – 1665). Hoci bol povolaním právnik a vedu bral len ako koníčka, zaslúžil sa o viacero významných objavov. Okrem iného sformuloval aj základný princíp geometrickej optiky. Fermatov princíp hovorí, že svetelný lúč sa pri prechode z bodu a do bodu B pohybuje po takej dráhe, aby sa čas potrebný na prechod

a) hyperbolizoval

b) maximalizoval

c) minimalizoval

d) optimalizoval

3. Na základe priamočiareho šírenia sa svetla funguje prístroj camera obscura – svetlotesná komora s malým otvorom, ktorý na protiľahlej stene vykreslí za vhodných podmienok obrátený obraz vonkajšieho prostredia. V 5. storočí pred n. l. opísal čínsky filozof Mo Ti princíp javu, pri ktorom svetlo prechádza malým otvorom do tmavej miestnosti a vytvorí obrátený obraz predmetu pred otvorom. Samotný princíp camery obscury ako prvý opísal

a) Aristoteles

b) Abu Ali Alhazen

c) Leonardo da Vinci

d) Paolo Toscanelli

4. O to, že z camery obscury vznikol skutočný fotografický prístroj, sa zostrojením achromatického dvojitého objektívu pričinil

a) Louis Daguerre

b) Jozef Maximilián Petzval

c) William Henry Fox Talbot

d) George Eastman

5. Hoci základy vlnovej teórie svetla položil holandský fyzik, matematik a astronóm Christiaan Huygens (1629 – 1695), veľkou mierou o úplné víťazstvo vlnovej teórie sa zaslúžil francúzsky fyzik Augustin Jean Fresnel (1788 – 1827). No až uverejnením teórie elektromagnetického vlnenia a napísaním vlnovej rovnice svetla priniesol definitívny dôkaz o vlnovej podstate svetla

a) James Clerk Maxwell

b) Michael Faraday

c) Heinrich Hertz

d) Léon Foucault

6. Nobelovu cenu za fyziku, konkrétne za vysvetlenie fotoelektrického javu a rozpracovanie fotónovej kvantovej teórie svetla získal

a) Max Planck

b) Niels Bohr

c) Filip Lenard

d) Albert Einstein

7. Ľudské oko je optický prístroj. Jeho hlavnou súčasťou je spojná optická sústava, ktorá na sietnici utvára skutočné, zmenšené a prevrátené obrazy predmetov. V sietnici oka sú fotoreceptory, ktoré prijímaním svetelných a farebných podnetov umožňujú videnie. Jedny z receptorov majú vysokú citlivosť na svetlo, no nerozoznávajú farby. Sú to

a) pigmentové bunky

b) bipolárne bunky

c) čapíky

d) tyčinky

8. Makula čiže žltá škvrna je miesto na očnej sietnici, kde je najväčšia hustota čapíkov, a teda aj najostrejšie videnie. Nachádza sa na osi oka a je to miesto, ktorým my ľudia zaostrujeme. Na 1 mm² tam pripadá asi 150-tisíc čapíkov, čo zodpovedá rozlíšeniu asi

a) 1 000 dpi

b) 5 000 dpi

c) 10 000 dpi

d) 15 000 dpi

9. Pri správnych podmienkach a osvetlení dokáže ľudské oko vidieť svetlo sviečky na vzdialenosť až

a) 12,5 km

b) 22,5 km

c) 32,5 km

d) 42,5 km

Správne odpovede

1b, 2c, 3a, 4b, 5a, 6d, 7d, 8c, 9b

Tento článok si môžete prečítať v časopise Quark 03/2018.

Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.