- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Kam sa podelo jedenásť dní

Čitateľku z Kremnice zaujali v čísle 1/2017 v rubrike Historický kalendár dva dátumy úmrtia anglického astronóma Edmunda Halleyho. Ako je to možné?

Meranie času je pravdepodobne také staré ako ľudstvo. Ľudia sa oddávna usilovali odmerať a vyjadriť plynúci čas pomocou pravidelne sa opakujúcich javov. Deň a noc či ročné obdobia patrili k najstarším spôsobom merania času.
Jednotlivé národy majú rozličné metódy na datovanie svojich dejín. Niektoré rátajú roky od začiatku stvorenia sveta: Židia ho kladú do roku 3761 pred n. l., tvorcovia alexandrijskej chronológie na 25. mája 5492 pred n. l., Rimania rátali letopočet od založenia Ríma (753 pred n. l.), Partovia, Bitýnci a Seleukovia vychádzali z nástupu svojho prvého vládcu na trón, Egypťania začínali pri každej zmene dynastie nový letopočet.

  Titulná strana buly pápeža Gregora XIII. Inter gravissimas

Kalendy
Slovo kalendár je odvodené od starolatinského slova calendae, čo bol v starorímskom kalendári prvý deň v mesiaci (ad calendas Graecas, na grécku kalendu, znamenalo u Rimanov nikdy, pretože Gréci nemali kalendy; Calendae tristes, smutné kalendy, lebo kalendy boli dňom platenia úrokov). V súčasnosti má používanie slova kalendár širší zmysel.
Pre kalendár sú základnými tri astronomické jednotky: deň, mesiac a rok. Kalendáre rozdeľujeme najmä podľa toho, od ktorej základnej časovej astronomickej jednotky sa odvádzajú. Tak máme kalendáre lunárne, solárne alebo kombinované – lunisolárne.
Pre mesačný kalendár je určujúcou jednotkou synodický mesiac – obdobie viazané na obeh Mesiaca okolo Zeme. Jeden lunárny rok s 12 mesiacmi (striedavo po 29 a 30 dňoch) má 354 dní. Rozdiel medzi časom obehu Zeme okolo Slnka je približne 11,25 dňa.
Slnečný kalendár sa viaže na obeh Zeme okolo Slnka – tropický rok.
Lunisolárne kalendáre majú dve určujúce jednotky – synodický mesiac a tropický rok.

Staroveký Rím
V súčasnosti používaný gregoriánsky kalendár vznikol z rímskeho, ktorý prešiel niekoľkými etapami vývoja. Podľa rímskej, historicky nepodloženej tradície, prvý rímsky kalendár pochádzal od prvého kráľa a zakladateľa Ríma – od Romula. Zdá sa však, že pôvodný kalendár má starší pôvod a pochádza zo severotalianskych, poľnohospodárstvom sa zaoberajúcich kmeňov.
Prvý starorímsky kalendár mal len 304 dní: 10 mesiacov po 30 a 31 dňoch. Prvý mesiac bol martius, zasvätený bohovi vojny Martovi, druhý aprilis od slova aperire, čo znamená otváram, a označoval obrodenie prírody, tretí maius, zasvätený bohyni jari a kvetov, ale tiež maiu, t. j. väčší, starší), štvrtý mesiac junius bol zasvätený bohyni Juno (ale aj iunius, t. j. menší, mladší), ďalšie mesiace boli pomenované jednoducho podľa poradia: quintilis, piaty, sextilis, šiesty…, až napokon december, desiaty.
Zreformovanému starorímskemu lunárnemu kalendáru s 355 dňami sa pridali dva mesiace: ianuarius (zasvätený bohovi plynutia času Jánusovi), ktorý bol najprv v poradí jedenásty mesiac, no za čias Caesara bol už prvým mesiacom roka. Pridal sa aj februarius, ktorý sa zasvätil zosnulým a očiste.

Gaius Julius Caesar

Ceaserove zmeny
Gaius Julius Caesar, ako doživotný konzul a najvyšší kňaz, pristúpil k reforme kalendára. Požiadal egyptského filozofa Sosigena, aby vypracoval pre Rím nový kalendár. Sosigenes použil skúsenosti z egyptského kalendára a vypracoval slnečný kalendár s 365,25 dňa.
V roku 46 pred n. l., keď sa kalendár prijal, pridal 67 dní, aby sa Nový rok priblížil k sviatku saturnálie, ktorý sa slávil v čase terajších Vianoc. Rok 46 pred n. l. mal teda výnimočne 432 dní. Až 1. január 45 pred n. l. sa považuje za prvý celý rok platnosti juliánskeho kalendára s 365,25 dňami. Každý štvrtý rok je potom priestupný a má 366 dní.
Názov kalendára – juliánsky, pochádza z čias cisára Marca Aurélia (2. stor.). Na jeho návrh rímsky senát premenoval na počesť Caesara mesiac quintilis na julius. Po Caesarovej smrti sa omylom niekoľko ráz zaviedli priestupné roky už po dvoch rokoch. Túto chybu upravil prvý cisár Augustus – vynechali sa tri priestupné roky. Senát vtedy rozhodol premenovať mesiac sextilis na augustus.

Pápež Gregor XIII.

Reforma pápeža Gregora VIII.
V stredoveku sa však ukázalo, že juliánsky kalendár je oproti tropickému roku o 0,078 dňa dlhší. Nový rok, ale aj začiatok jari, sa postupne posúval  – za 128 rokov o jeden deň (11 minút a 14 sekúnd za rok). To malo za následok posúvanie jarnej rovnodennosti na skoršie obdobie. Tento rozpor bol najvypuklejší pri určovaní Veľkonočnej nedele.
V 16. storočí, keď sa Gregor XIII. stal pápežom, skutočná jarná rovnodennosť pripadla podľa platného kalendára na 11. marca a jesenná na 11. septembra, pričom najkratší deň bol 11. december a najdlhší 11. jún. Ďalšou nepresnosťou juliánskeho kalendára bolo, že Veľká noc sa čoraz väčšmi posúvala bližšie k letu, do obdobia intenzívnych poľnohospodárskych prác. Táto odchýlka sťažovala život a bola už natoľko citeľná, že sa nedala ignorovať. Jej odstránením sa zaoberali dokonca tri cirkevné koncily (bazilejský, Piaty lateránsky a tridentský).
Keďže odchýlka už bola neúnosná, Gregor XIII. nariadil úpravu kalendára. Reformu vypracoval astronóm Aloysius Lilius, pričom vyriešil dva kľúčové problémy: odstránil časovú odchýlku desiatich dní a zabránil jej ďalšiemu vzniku. Prvý problém vyriešil jednoducho: desať prebytočných dní sa vynechalo a kalendár sa tak zosúladil s očakávaným stavom. Gregor XIII. v pápežskej bule Inter gravissimas z 24. februára 1582, ktorá reformovala juliánsky kalendár, nariadil, aby po 4. októbri 1582 hneď nasledoval 15. október 1582 (vynechalo sa desať dní).

Jedno z prvých tlačených vydaní nového kalendára z roku 1582

Aj druhý problém sa vyriešil elegantne: každý štvrtý rok deliteľný štyrmi je od zverejnenia buly Inter gravissimas priestupný, okrem rokov celých storočí, z ktorých sú priestupné len deliteľné 400, takže roky 1700, 1800, 1900, 2100 a 2200 nie sú priestupné, ale 1600, 2000 a 2400 sú priestupné.
Rozdiel medzi gregoriánskym a juliánskym kalendárom je v súčasnosti trinásť dní. Tento stav potrvá až do 1. marca 2100, keď narastie na štrnásť.

Halleyho datovanie smrti
Nový kalendár, nazývaný aj novoštýlový, prijala väčšina katolíckych krajín takmer okamžite, väčšinou v rozmedzí rokov 1582 – 1584. Na území Čiech a Moravy to bolo pravdepodobne v roku 1584, v Uhorsku sa gregoriánsky kalendár zaviedol v roku 1587, pričom sa uznieslo, že v tom roku bude po 21. októbri nasledovať 1. november.
Zvláštna situácia vznikla v krajinách vyznávajúcich pravoslávie. Tie ho oficiálne prijali až v 20. storočí (Rusko v roku 1918, Grécko až v roku 1923), no platí, že na civilné účely je v platnosti gregoriánsky kalendár, na cirkevné sa však naďalej používa juliánsky kalendár.
Protestantské krajiny novoštýlový kalendár dlho neuznávali. Protestantské oblasti Nemecka a škandinávske krajiny ho akceptovali čiastočne v roku 1700 a úplne až v roku 1775.
Britské impérium odolávalo prijatiu gregoriánskeho kalendára dosť dlho. Napokon vzniknutá 11-dňová odchýlka v juliánskom kalendári viedla k tomu, že v roku 1752 Británia a jej kolónie, teda v tom čase aj USA, prešli tiež na gregoriánsky kalendár, pričom po 2. septembri 1752 nastal 14. september. Kuriózne bolo, že mnohí ľudia boli presvedčení, že ich vláda obrala o 11 dní života. Tvrdenie, že vzbúrenci požadovali Dajte nám našich jedenásť dní, však vzniklo z nesprávneho výkladu obrazu Williama Hogartha Volebná zábava. V každom prípade sa však zaviedol zvyk dvojitého datovania. A keďže Edmond Halley zomrel v roku 1742, to znamená v čase, keď v Anglicku platil ešte juliánsky kalendár, dátum úmrtia tohto významného astronóma sa uvádza podľa oboch kalendárov. Podľa juliánskeho zomrel 14. januára, podľa gregoriánskeho 25. januára 1742.

Dátum 1. január 2000 v rôznych kalendároch

 

RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto wikipédia, Pixabay

Komentáre