- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Keď je kľúčom tvár

Aký je rozdiel medzi biometrickým pasom a bežným dokladom? Niekedy aj desiatky minút. Potvrdiť to môže každý, kto v ostatnom čase priletel na rušné letisko mimo schengenskej zóny.

Kým na kontrolu bežného dokladu sa vinú niekoľkometrové rady čakateľov, majitelia biometrických pasov sa cez pasovú kontrolu dostanú v podstate bez zdržania. Navyše, rýchlosť overenia nie je jediné plus nových pasov – automatická procedúra je aj oveľa bezpečnejšia.

Úradník musí aspoň vizuálne preveriť pravosť dokumentu a identitu cestujúceho, automatická čítačka však zvláda podstatne viac. Systém prečíta pas opticky i elektronicky, porovná naskenovanú fotografiu s jej digitálnou podobou, aby overil, že s dokladom sa nijako nemanipulovalo, a napokon fotografie porovná s podobizňou pasažiera po nasnímaní kamerou.

Vyrovná sa odtlačkom

Zavedenie biometrických pasov v rámci EÚ je jeden z najväčších úspechov v informačných technológiách v takomto rozsahu. Výsledkom je, že všetky štáty Európskej únie vrátane Slovenska, ktoré ich vydáva od januára 2008, majú štandardizované a najmä navzájom kompatibilné cestovné doklady.

Moderné, automaticky overovateľné doklady sú bezpečnejšie z pohľadu zabezpečenia proti falšovaniu aj z pohľadu ochrany údajov a bezpečné je tiež využívanie týchto dokladov pre používateľa.

Biometrické pasy fungujú na princípe rozpoznávania tváre – porovnávajú niektoré znaky a na ich základe vyhodnocujú pravdepodobnosť totožnosti. Hoci ešte pred niekoľkými rokmi sa ako o riešení bezpečnostných hrozieb hovorilo najmä o odtlačkoch prstov, biometria tváre sa im dokonale vyrovná. Známy nemecký Fraunhoferov inštitút nedávno skúmal algoritmy využívané pri odtlačkoch prstov a algoritmy pri tvárach a dospel k výsledku, že sú porovnateľne spoľahlivé. Biometria tváre má navyše výhodu jednoduchšieho snímania, ľudia ju prijímajú pozitívnejšie a chápu ju ako menší zásah do súkromia.

Metóda 3D rozpoznávania tváre, pri ktorej systém akoby vytvorí 3D masku tváre z virtuálnych bodov (tých bodov je obvykle viac ako 3 000).
Metóda 3D rozpoznávania tváre, pri ktorej systém akoby vytvorí 3D masku tváre z virtuálnych bodov (tých bodov je obvykle viac ako 3 000).

Technológia snímania tváre výrazne pokročila. Biometrické systémy na jej základe tak možno používať nielen na overovanie totožnosti, ale aj na jej zisťovanie – teda porovnávanie fotografie s databázami, pričom rozpoznávanie funguje nielen zo statických fotografií, ale aj z videa. Systém však dokáže ešte viac a možno ho využiť napríklad na automatické zisťovanie rôznych štatistík. Usiluje sa vyhodnocovať anonymné základné črty, dokáže určiť pohlavie a podľa kvality fotografie odhadne aj vek. Presadzuje sa už aj v komerčnej sfére – niektoré obchody pomocou tohto systému anonymne vyhodnocujú pohlavie a vek zákazníkov a prispôsobujú tomu zobrazované reklamy.

Elektronické doklady

Automatické overovanie dokladov však nie je len otázka cestovných dokumentov. Od decembra 2013 má aj Slovensko namiesto občianskych preukazov elektronické identifikačné karty (eID), ktoré využívajú možnosti moderných technológií a momentálne ich podľa údajov ministerstva vnútra má už viac ako 800-tisíc občanov.

Napriek tomu, že eID neobsahuje biometrické údaje, čiže ani odtlačky prstov, ani elektronickú podobizeň, ponúka mnoho možností využitia. Jedna z najzákladnejších výhod v porovnaní so staršími dokladmi sú údaje s diakritikou. Hoci aj staršie doklady obsahovali takzvanú strojovo čitateľnú zónu (MRZ), takže sa dali jednoducho naskenovať, údaje v nich však boli v medzinárodnom formáte, teda bez diakritiky. V bankách tak dokázali načítať údaje z takéhoto dokladu priamo do počítača, bolo ich však treba doplniť o diakritické znamienka. To jednak celú procedúru spomaľovalo, jednak zvyšovalo pravdepodobnosť omylu. S novým eID sú všetky údaje k dispozícii elektronicky v správnom formáte a vďaka digitálnemu podpisu ministerstva vnútra je navyše overená ich pravosť. Využívanie eID v bankových systémoch znižuje aj možnosti vnútorného zneužitia, keďže preukazy zanechávajú elektronickú stopu a znemožňujú tak neautorizovanú manipuláciu s účtami.

V banke aj na diskotéke

Možnosti elektronických identifikačných kariet sa však nekončia len pri rýchlejšom a bezpečnejšom zakladaní účtu v banke. V Nemecku otvorili podobný systém na komerčné využitie a v súčasnosti už majú štatistiky, aké aplikácie elektronickú identifikáciu využívajú. Pätina pripadá na elektronické služby štátu, on-line obchody a sociálne siete tvoria štvrtinu a až na 40 percent možnosti nových občianskych preukazov využíva finančný a poisťovací sektor.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v augustovom vydaní časopisu Quark.

Quark si môžete aj objednať tu alebo na adrese: predplatne@quark.sk

Branislav Panák

Atos IT Solutions and Services

 

Komentáre