Desaťnožce sú rôznorodá skupina morských kôrovcov. Patria do nej garnáty, krevety, raky aj kraby. Líšia sa od seba nielen tvarom a veľkosťou, ale aj spôsobom života. V tomto ohľade sú však pištoľové krevety výnimočné – sú jediné, čo vedia strieľať.
Pod morskou hladinou nevládne ticho. Dominantným šumom v plytkých vodách trópov a subtrópov je praskot pripomínajúci pálenie suchých vetvičiek.
Podvodní pištolníci
To si navzájom klebetia (či skôr klepetia) pištoľové krevety z čeľade Alpheidae. Často sa vyskytujú na jednom mieste v takých množstvách, že výrazne znižujú využitie podvodného sonaru. Hluk z ich klepiet možno počuť dňom i nocou a hlasitosťou sa môže vyšplhať až nad 200 decibelov. Pištoľové krevety narobia veľa hluku, dĺžkou tela však zvyčajne nepresahujú 5 cm. Hluk vyludzujú špecializovaným klepetom, ktoré je oproti druhému klepetu rovnakého páru výrazne zväčšené. Klepeto má viac funkcií a okrem vzájomnej komunikácie ním pištoľové krevety ochromujú alebo dokonca zabíjajú korisť. Pri extrémne rýchlom zacvaknutí klepeta vznikne veľmi rýchly prúd vody a vďaka nemu tesne pred klepetom kavitačná bublina. Jej kolaps je sprevádzaný veľmi hlasným zvukom a kratučkým zábleskom svetla. To, čo zabije alebo ochromí korisť, ktorá sa musí nachádzať veľmi blízko klepeta, je implózia kavitačnej bubliny. Pri komunikácii medzi zástupcami rovnakého druhu sú pištoľové krevety od seba o niečo ďalej, preto si neublížia. Jemnými chĺpkami však dokážu takpovediac dešifrovať vznikajúci prúd vody, a to je zrejme základ ich dorozumievania.
Prvotná záhada
Pištoľové krevety sú už dlho predmetom výskumu, napriek tomu sme však nevedeli, kedy sa funkčné pištoľové klepeto vyvinulo. Na datovanie takýchto evolučných udalostí sú potrebné fosílie a tie, ktoré by spoľahlivo patrili pištoľovým krevetám, nám donedávna chýbali. Viacerí amatérski zberatelia aj profesionálni paleontológovia sa však už dlhší čas stretávali s drobnými fosíliami veľmi špecifického tvaru, ktoré vzdorovali uspokojivému určeniu. Niektorí ich určovali ako zvyšky sépií, iní ich pokladali za úlomky klepiet krabov. A boli tu aj práce, ktoré predmetné fosílie správne určili ako konce klepiet pištoľových kreviet. Tieto určenia však boli bez hlbšej analýzy a bez porovnania s dnešnými zástupcami. S kolegami sme sa preto rozhodli otestovať ich interpretáciu ako zvyškov pištoľových klepiet. Chceli sme raz a navždy rozlúštiť identitu záhadných fosílií.
Výskum pištoľového klepeta
Náš tím pozostával z rovného tuctu odborníkov zo Slovenska, Česka, Rakúska, Nemecka, Holandska a Brazílie. Mal som tú česť tím zastrešiť a spolu s kolegami z Prírodovedného múzea vo Viedni a Univerzity v Bonne sme výskum viedli. Aby sme preskúmali možnosť, či predmetné fosílie naozaj patria pištoľovým krevetám, museli sme preštudovať špecializované klepeto dnes žijúcich kreviet. Potrebovali sme sa klepetu pozrieť doslova pod kožu (resp. pod kutikulu) a zistiť, ako by vyzeral fosílny zvyšok klepeta pištoľovej krevety. Potom bolo treba výsledok porovnať so študovanými fosíliami. Pri analýze sme použili rôzne invazívne aj neinvazívne metódy. Dokončenie všetkých analýz nám trvalo asi pol roka a ďalších zhruba šesť mesiacov sme vyhodnocovali výsledky. Išlo o rok intenzívnej práce. Stálo to však za to a výslednú štúdiu sme publikovali v prestížnom vedeckom časopise Scientific Reports.
Ak chcete mať prístup aj k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov alebo si objednať tlačenú verziu časopisu Quark, prihláste sa alebo zaregistrujte.
Mgr. Matúš Hyžný, PhD.
Katedra geológie a paleontológie
Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave