- Časopis Quark - https://www.quark.sk -

Kempelenov opus magnum

Miroslav Cipár: Wolfgang von Kempelen, archív Kempelenopolis, o. z.

Na budúci rok oslávime 230. výročie vydania knihy Mechanizmus ľudskej reči, najvýznamnejšieho diela Bratislavčana Wolfganga von Kempelen. Prikladá v ňom plány na zostrojenie vynálezu – hovoriaceho stroja, ktorý svojou bizarnosťou zatieňuje i šachového Turka.

Wolfgang von Kempelen (1734 – 1804) bol prešporský polyhistor, vynálezca, výtvarník, dramatik, iluzionista a polyglot. Najviac ho preslávil jeho šachový pseudoautomat zvaný Turek, ktorý vytvoril na pobavenie Márie Terézie v roku 1769. Na konte má množstvo svetových prvenstiev z rôznych oblastí poznania, napríklad prvý patent na parnú turbínu v histórii.

Míľnik v histórii fonetiky

Odborníci sa v súčasnosti zhodujú, že najväčší prínos Kempelena je v oblasti fonetiky. Vďaka jeho objavom v tomto odvetví a jeho hovoriacemu stroju sa považuje za zakladateľa experimentálnej fonetiky aj priekopníka v oblasti logopédie. Všetko sa začalo v roku 1769, keď počas výletu na vidiek Kempelen v diaľke začul detský spev. Keď sa však priblížil k hostincu, odkiaľ zvuk vychádzal, uvedomil si, že tóny vydáva gajdoš ladiaci svoj nástroj.

Kempelenov hovoriaci stroj je prvý úspešný pokus o mechanický syntetizér reči. Napodobňuje anatomický model ľudského rečového aparátu, foto SLUB.

Okamžite to podnietilo jeho zvedavosť, či by bolo možné tento hlas pretaviť do reči. Uprosil gajdoša, aby mu predal náhradnú vložku do piskora s plátkom a ešte v ten večer začal doma experimentovať. Netušil, že si našiel zábavu na 22 rokov. Na rozdiel od svojich predchádzajúcich vynálezov, pri ktorých sa zameriaval iba na praktický výsledok, problematiku tvorby reči poňal zoširoka a vskutku vedecky. Usiloval sa pochopiť anatómiu rečových orgánov a ich funkciu pri tvorbe každej jednej hlásky. Rozsiahle poznatky, ktoré nahromadil počas svojho výskumu a experimentov s hovoriacim strojom, zhrnul v knihe Mechanizmus ľudskej reči vydanej v roku 1791 vo Viedni a označovanej za jeho opus magnum. Záber diela, rovnako ako hĺbka detailov udivujú aj v súčasnosti. Počas 230 rokov nestratila kniha takmer nič zo svojej aktuálnosti. Kempelen sa v nej prejavil ako skutočný polyhistor, venuje sa filozofii, lingvistike, anatómii, fonetike a prikladá aj plány na zostrojenie hovoriaceho stroja.

Hovoril ôsmimi jazykmi

Kempelen bol polyglot, ovládal až osem jazykov. Okrem rodnej nemčiny, latinčiny, francúzštiny, taliančiny, angličtiny a maďarčiny ovládal čiastočne aj rumunčinu a slovenčinu. Maďarčina nebola medzi učencami v Európe príliš známa, pričom Kempelen ako prvý poukazuje na jej výraznú odlišnosť od ostatných európskych jazykov a usiluje sa vyvrátiť teóriu o jedinom prajazyku.

Pokračovanie článku si môžete prečítať v časopise Quark 10/2020. Ak chcete mať prístup k exkluzívnemu obsahu pre predplatiteľov, prihláste sa. Ak ešte nie ste naším predplatiteľom, objednajte si predplatné podľa vášho výberu tu.

Andrej Groll
Kempelenopolis, o. z.