Lekár skúmajúci prírodu
V tomto roku si pripomíname 110. výročie smrti významného zemplínskeho lekára a prírodovedca Kornela Chyzera.
Kornel Chyzer sa narodil 4. januára 1836 v Bardejove. Gymnaziálne štúdiá absolvoval v rodisku, dokončil ich v Košiciach a napokon v Temešvári, kde aj maturoval. Nasledovalo štúdium medicíny na lekárskej fakulte v Pešti, kde v roku 1857 získal doktorát.
Už ako medik sa začal hlbšie zaujímať o prírodné vedy, predovšetkým o zoológiu. Aby si prehĺbil svoje vedomosti zo zoológie a fyziológie, odišiel v roku 1858 na študijný pobyt do Viedne. V roku 1860 sa stal asistentom Uhorského národného múzea. V roku 1861 sa vrátil do rodiska, kde pôsobil ako mestský a kúpeľný lekár. Významným medzníkom v jeho práci zoológa sa stal práve jeho pobyt v Zemplíne.
V roku 1863 ho vymenovali za župného lekára a usadil sa v Novom Meste pod Šiatrom (teraz Sátoraljajhely v Maďarsku). V roku 1892 odišiel do Budapešti, kde sa stal sekčným šéfom na zdravotnom odbore ministerstva vnútra. V roku 1893 sa stal vedúcim odboru a vymenovali ho za poradcu ministra zdravotníctva. V tejto funkcii pracoval až do svojej smrti. Zomrel 21. septembra 1909.
Entomológ
Práca Kornela Chyzera v oblasti zoológie bola veľmi mnohostranná a postupne obsiahla viacero živočíšnych radov. Najprv sa venoval štúdiu kôrovcov (Crustacea). Syntetickú štúdiu o kôrovcoch Uhorska publikoval v roku 1858 a neskôr ju ešte doplnil.
Jeho práce vyvolali veľký ohlas a na ich základe ho v roku 1865 zvolili za dopisujúceho člena Uhorskej akadémie vied. Už predtým sa však stal členom Zoologicko-botanickej spoločnosti vo Viedni.
Počas svojho pôsobenia v Bardejove sa začal Kornel Chyzer intenzívne venovať faunistickému výskumu svojho okolia. Ako zberateľ obsiahol temer všetky rady hmyzu. Jeho zbery spracúvali viacerí odborníci. Boli to napríklad kustód Uhorského národného múzea Ernő Csiki či český dipterológ Jan Frívaldský.
Správy o výsledkoch svojich zberov z okolia Bardejova nepublikoval, ale o výsledku zberov zo Zemplína uverejnil viacero príspevkov, ba aj niekoľko monografií. Postupne opísal a pripravil na publikovanie práce o faune chrobákov (Coleoptera), blanokrídlovcov (Hymenoptera) a rovnakokrídlovcov (Orthoptera). Všímal si však
aj iné skupiny hmyzu. Ako lekár sa venoval humánnej parazitológii.
Arachnológ
Jeho najvýznamnejším prínosom, ktorý dosiaľ nestratil aktuálnosť, je jeho štúdium pavúkov. Usilovne zbieral a sústreďoval materiál a publikoval niekoľko drobných príspevkov. Vyvrcholením tejto jeho práce je štvorzväzková monografia Araneae Hungariae (Pavúky Uhorska), ktorú vydal v rokoch 1891 a 1892 spolu so svojím priateľom, poľským arachnológom Władysławom Kulczyńským. Týmto dielom si Kornel Chyzer získal mimoriadne zásluhy a stal sa medzinárodne uznávaným odborníkom. Monografia má aj v súčasnosti základný význam a zo svojej dokumentárnej hodnoty nič nestratila. Vďaka Chyzerovi bolo Uhorsko jednou z mála krajín, v ktorých bola fauna pavúkov synteticky spracovaná. Kornel Chyzer sa však venoval aj výskumu stavovcov.
Podľa hodnotenia rozlišujeme v jeho diele niekoľko častí. Predovšetkým bol výborným zberateľom a faunistikom. Vďaka jeho práci sa stalo územie východného Slovenska v tom čase jednou z mála oblastí, v ktorých bola entomofauna spracovaná v takom širokom rozsahu. Platí to aj o jeho práci, ktorú vykonal pri štúdiu kôrovcov.
Osobitnú zmienku si zasluhuje jeho dielo v arachnológii. V tejto vedeckej oblasti jeho dosiahnuté výsledky presahovali svojím významom hranice Uhorska a prispeli k rozvoju vtedajšej európskej arachnológie. Niet divu, že sa stal profesorom zoológie na Krakovskej univerzite a členom akadémie vied v Krakove. Výsledky jeho výskumov doteraz nestratili svoju platnosť. Kornelovi Chyzerovi patrí takto popredné miesto v dejinách slovenskej zoológie.
RNDr. Ľubomír Viliam Prikryl, CSc.
Foto archív autora