Hlavné mesto Maďarska – Budapešť – vzniklo v roku 1873 spojením miest Budín a Starý Budín na pravom brehu rieky Dunaj s mestom Pešť ležiacim na ľavom brehu.
Dunaj delí Budapešť na dve časti výrazne odlišného krajinného rázu. Kým Pešť sa rozkladá na rovine, Budín je výrazne kopcovitý. Hlavným prírodným bohatstvom mesta sú termálne pramene, vďaka ktorým patrí Budapešť k najväčším kúpeľným mestám na svete.
Hradný vrch
Na Hradnom vrchu sa nachádza srdce niekdajšieho Budína – Budínsky hrad so svojím okolím. Pôvodný stredoveký hrad uhorského panovníka Bela IV. z 13. storočia nechal pretvoriť o viac ako storočie neskôr Žigmund Luxemburský a ďalšou prestavbou prešiel hrad za Mateja Korvína. Za jeho vlády zažíval svoj rozkvet, keď aj vďaka jeho manželke Beatrix Aragónskej prišli na budínsky dvor talianski renesanční umelci a humanisti. Význam hradu upadol počas tureckej vlády. Rekonštrukciu Budínskeho hradu začala v polovici 18. storočia kráľovná Mária Terézia. V neskorom 19. storočí, počas vlády rakúsko-uhorskej dynastie a kráľa Františka Jozefa, získal Budínsky hrad svoj súčasný vzhľad. Od roku 1987 je hrad zapísaný do Zoznamu UNESCO.
V súčasnosti sú súčasťou hradného komplexu Maďarská národná galéria, ktorá prezentuje diela od čias stredoveku po súčasné umenie, Národná Széchényiho knižnica a Budapeštianske historické múzeum. Severozápadne od hradu sa rozprestiera hradná štvrť, kde stoja budínska stará radnica z 18. storočia a Matejov kostol, v ktorom korunovali posledných dvoch uhorských kráľov – Františka Jozefa a Karola IV.
Východný svah návršia vypĺňa Rybárska bašta. Ide o neogotickú a miestami novorománsku stavbu zo začiatku 20. storočia, z ktorej múrov sa ponúkajú pekné výhľady na mesto. V popredí stavby stojí známa jazdecká socha sv. Štefana, ktorý bol v roku 1000 korunovaný za prvého uhorského kráľa.
Z východnej strany Hradného vrchu pri Dunaji sa nachádza námestie Clark Ádám tér. Je stredom Budapešti a možno tu vidieť aj tzv. nultý kilometer, od ktorého sa merajú vzdialenosti v meste. Námestie s hradom prepája lanová dráha otvorená v roku 1870 ako druhá lanovka na parný pohon v Európe. Asi 100 m dlhá trať prekonáva prevýšenie 50 m. Počas druhej svetovej vojny bola zničená a neskôr ju obnovili, pričom zachovali jej historický vzhľad.
Reťazový most
Z námestia Clark Ádám tér vedie na ľavý breh do Pešti Széchényiho reťazový most, ktorý patrí k dominantám Budapešti. Je najstarším budapeštianskym mostom, otvorili ho v roku 1849 podľa návrhu anglického architekta Williama Tierneyho Clarka. Je zväčšenou verziou mosta Marlow Bridge ponad rieku Temžu. Piliere sú vysoké 48 m a zdobia ich levie hlavy so znakom a korunou Uhorska. Šírka mosta je takmer 15 m a jeho dĺžka 380 m. V čase otvorenia bol most jedným z najväčších na svete vo svojej kategórii.
Južne od Budínskeho hradu sa rozkladá druhé návršie, tzv. Gellértov vrch, ktorý pomenovali po sv. Gellértovi, biskupovi a patrónovi Budapešti. Na vrchu je Citadella, opevnenie vybudované v polovici 19. storočia. Chránená oblasť napája svojimi termálnymi prameňmi tri susedné liečebné kúpele. Terasa opevnenia Citadelly umožňuje panoramatický rozhľad po celom meste.
V centre Pešti
Na opačnom brehu Dunaja sa nachádza veľkolepá novogotická budova parlamentu, ktorá je jedným zo symbolov Budapešti a najväčšou stavbou v celom Maďarsku. Postavili ju v rokoch 1885 až 1904 podľa návrhu Imreho Steindla a pripomína budovu britského parlamentu. S dĺžkou 268 m a šírkou 123 m sa radí medzi najväčšie parlamentné budovy Európy.
Zdobí ju množstvo sôch, nad oknami sú umiestnené rôzne erby a jej kupola dvíhajúca sa do výšky 96 m symbolizuje rok 896, keď prišli starí Maďari do Panónie. Najkrajší pohľad na budovu parlamentu je cez rieku z náprotivnej budínskej strany. V priestore pod kupolou sú vystavené uhorské korunovačné klenoty. Tzv. Svätoštefanská koruna vážiaca vyše dva kilogramy bola v minulosti nielen symbolom moci panovníka v Uhorsku, ale doteraz je tiež pozoruhodným umeleckohistorickým predmetom.
Najväčším kostolom v Budapešti je Svätoštefanská bazilika postavená v novoklasicistickom štýle v roku 1905. Jej kupola sa týči do výšky 96 m, rovnako ako kupola parlamentu. Vo veži visí najväčší zvon v Maďarsku s hmotnosťou viac ako deväť ton.
Neďaleko baziliky stojí Veľká synagóga. Stavba z roku 1859 postavená v novomaurskom štýle pojme približne 3 000 veriacich a považuje sa za najväčšiu synagógu v Európe.
R, foto Pixabay