V tiesňave Desfiladero de los Gaitanes v provincii Málaga na juhu Španielska sa nachádza chodník Caminito del Rey, ktorý bol kedysi známy ako najnebezpečnejší chodník sveta. V súčasnosti je už dostupný takmer každému.
V tomto roku oslavujú Španieli 120 rokov od začiatku stavby známeho Kráľovského chodníka, ktorý je súčasťou prírodného parku Desfiladero de los Gaitanes nachádzajúceho sa medzi obcami Álora, Antequera a Ardales, asi 60 kilometrov od mesta Málaga. Ako prví začali využívať chodník v roku 1901 zamestnanci neďalekej vodnej elektrárne, aby sa dostali rýchlejšie do práce – slúžil teda ako akási servisná cesta.
Podľa historických zdrojov po ňom v roku 1921 prešiel aj kráľ Alfons XIII. (1886 – 1931) z rodu Bourbonovcov pri ceste na slávnostné otvorenie novej priehrady. Na počesť tejto udalosti bol chodník pomenovaný Caminito del Rey, čo v preklade znamená kráľovský chodník. Po tom, čo schátral, patril až do rekonštrukcie v roku 2015 k najnebezpečnejším chodníkom v Španielsku, či dokonca na svete.
Víťazi aj porazení
Meter široká cestička na stene rokliny, umiestnená viac než 100 metrov nad zemou, bola v priebehu sto rokov vplyvom poveternostných podmienok aj častým používaním natoľko zničená, že v nej boli veľké diery. Na niektorých miestach časti chodníka chýbali úplne a niekde sa betón rozmrvil tak, že zostala len niekoľko centimetrov široká kovová konštrukcia. Chodník sa preto stal lákadlom pre dobrodruhov, turistov či horolezcov, ktorých priťahoval pocit vzrušenia z prekonávania takej nebezpečnej trasy. Mnohí z nich cestu prešli a podávali svedectvo o svojej odvahe a šikovnosti, iní na to, žiaľ, doplatili aj životom. Po roku 2000 už bolo jasné, že chodník je v katastrofálnom stave a bolo potrebné uzavrieť ho. Keď na ňom napriek uzávere a zákazom vyhaslo ešte niekoľko ďalších ľudských životov, naplánovala sa v roku 2011 jeho rekonštrukcia. Od roku 2015 je chodník obnovený, sprístupnený verejnosti a v súčasnosti je jeho návšteva úplne bezpečná.
Prechádzka vo výškach
Kto sa rozhodne Caminito del Rey navštíviť, vstupuje do tiesňavy Gaitanes cez umelo vyhĺbený tunel dlhý približne 1,5 km. Samotný chodník sa začína pri jazere v Ardales, má dĺžku necelých 8 km a vedie len jedným smerom. Klesá mierne nadol a dal by sa rozdeliť na tri pomyselné časti. Prvá časť je kratšia a vedie najskôr po chodníku okolo vodnej elektrárne a neskôr cez roklinu po prvej časti visutých chodníkov.
Najdlhšia druhá časť vedie po skalnej ceste cez dolinu Hoyo, ktorej príroda je odlišná od zvyšku rokliny a upúta iným druhom zelene. Nájdeme v nej dokonca aj oleandre, typické viac pre prímorské oblasti v južnej časti Európy.
Tretia časť chodníka je najznámejšia a najfotogenickejšia a končí sa v malej dedinke El Chorro. Najvyšší bod sa nachádza vo výške 250 metrov od dna. Sprístupnené visuté chodníky, tzv. sklený balkón, na ktorý vstúpia len tí najodvážnejší, pretože poskytuje cez presklenú časť pohľad až na dno rokliny, a na záver lanový most pohybujúci sa vo všadeprítomnom vetre sú z pohľadu bezpečnosti po rekonštrukcii v roku 2015 bezproblémové. No pozostatky pôvodného starého chodníka, ktoré sú na niektorých úsekoch na skalách zachované približne meter pod novým chodníkom, a ľudská predstavivosť robia pre niektorých návštevníkov aj zo súčasného kráľovského chodníka adrenalínovú záležitosť.
Dychberúca príroda
Kaňonom preteká rieka Guadalhorce prameniaca neďaleko mestečka Loja. Celková dĺžka jej toku je len 166 km a pri Málage ústi do Stredozemného mora. Vďaka pieskovcovému zloženiu pohoria, v ktorom sa Caminito del Rey nachádza, môžeme v súčasnosti obdivovať impozantný krasový kaňon Gaitanes, ktorý rieka Guadalhorce vyhĺbila počas tisícok rokov. Kaňon dosahuje v najužších miestach šírku iba 10 metrov a na niektorých miestach sa nad riekou týčia skaly až do výšky 400 metrov.
Vďaka rieke a rôznorodej krajine okolo nej, poskytujúcej dostatok úkrytov, sa v tejto oblasti darí veľkému množstvu živočíchov. Aj preto bolo toto územie vyhlásené za chránené vtáčie územie. Pre ich zraniteľnosť bola dokonca väčšina druhov vtákov žijúcich na území kaňonu Gaitanes zapísaná aj do Andalúzskeho zoznamu ohrozených druhov. V skalných útesoch hniezdia početné kolónie supa bielohlavého (Gyps fulvus). Počas dňa ich vidieť, ako sa vznášajú nad skalnou roklinou, plachtia v povetrí nad hlavami návštevníkov alebo sedia v blízkosti hniezd. Žijú tu aj supy egyptské (Neophron percnopterus), orly kráľovské (Aquila heliaca) či sokoly sťahovavé (Falco peregrinus). Okrem dravých vtákov sa tu vyskytujú aj mnohé iné druhy, ktoré poznáme aj z našich končín, napríklad trasochvost biely (Motacilla alba), sojka obyčajná (Garrulus glandarius), belorítka obyčajná (Delichon urbicum) alebo skaliarik čierny (Oenanthe leucura).
V tejto oblasti žije aj veľké množstvo cicavcov, medzi ktorými sa vynímajú kozorožec pyrenejský (Capra pyrenaica), mungo egyptský (Herpestes ichneumon) či netopiere obývajúce početné jaskyne. Z obojživelníkov a plazov poskytuje okolie rieky aj priehrady útočisko napríklad endemickému druhu ropuchy Discoglossus jeanneae, jašterici andalúzskej (Podarcis vaucheri) či stredomorskej korytnačke Mauremys leprosa.
R, foto R. Józsová